ZBER, SUŠENIE, USKLADŇOVANIE A PESTOVANIE LIEČIVÝCH RASTLÍN

od autora: | 13. apríla 2021

Liečivé vlastnosti drog (zloženie, množstvo a pôsobenie účinných látok) závisia od podmienok, v akých rastlina vyrástla, ako aj od toho, v akom čase ju zbierame, akým spôsobom ju sušíme a uschovávame. Preto zberateľ musí sa riadiť určitými zásadami. Tieto zásady platia vo všeobecnosti; prípadné odchýlky alebo zvláštnosti uvádzame pri každej rastline osobitne.

DESATORO O ZBERE

I. Liečivé rastliny môže zbierať každý, kto má o to záujem. Nevyžaduje sa osobitné povolenie, len súhlas vlastníka pozemku, na ktorom zbierame. Zbierame len tie rastliny, ktoré poznáme. Zriedkavejšie divorastúce rastliny sú úplne (všetky časti) alebo čiastočne (podzemné časti), alebo len územne (Tatranský národný park a iné prírodné rezervácie) chránené a ich zber je pod trestom zakázaný.

II. Zber liečivých rastlín vyžaduje v každom jednotlivom prípade určitý čas a spôsob, ktorý musíme dodržať, aby sme z rastliny mali čo najviac osohu. Liečivé látky nie sú totiž rozložené vždy rovnako a vo všetkých častiach rastliny, ale tvoria sa v nej primerane k jej prostrediu a stupňu vývoja. Ich množstvo a zloženie je rozličné a mení sa počas vegetačného obdobia rastliny, ba kolíše aj v priebehu dňa. Preto zber vykonávame vtedy, keď je obsah účinných látok v rastline alebo jej zbieranej časti najpriaznivejší. Zásadne zbierame nadzemné časti, keď životné pochody v rastline vrcholia, podzemné časti zas v období tzv. vývojového pokoja rastliny, teda po ukončení vegetácie nadzemnej časti alebo pred jej obnovením.

III. Nadzemné časti rastlín zbierame pri peknom a suchom počasí, keď nie sú na nich kvapky dažďa alebo rosy, spravidla predpoludním, kým ešte nie je horúčava, alebo keď je pod mrakom, a to:

a) Listy zbierame spravidla pred začiatkom kvitnutia rastliny, so stopkami alebo bez stopiek – podľa potreby – po jednom, alebo tak, že ich z byle zošmýkame (ale nie naraz mnoho, aby sme ich nepogniavili), prípadne aj s byľou (kde je to výhodnejšie), z ktorej ich potom poobtŕhame. Zbierame len listy dobre vyvinuté, nezakrpatené, zdravé, nepoškodené, nezožltnuté, bez škvŕn, čisté, nezaprášené, nezašpinené a nie príliš staré. Rastlinu alebo jej konár nezbavujeme všetkých listov; musíme jej ponechať asimilačnú plochu, aby sme ju nezoslabili. Z pestovaných rastlín zbierame najprv spodnejšie listy, keď sú dosť vyrastené (asi 5 – 10 cm od zeme, aby neboli znečistené), neskôr i vrchnejšie a napokon ostatné aj s mladými vŕškami. Na jeseň môžeme odrezať celú byľ, z ktorej potom zoberieme listy. Prvý, prípadne druhý zber poskytuje kvalitnejšiu drogu.

b) Kvety zbierame hneď, ako sa rozvijú (staršie opadávajú), a to celé, alebo len lupienky – podľa potreby. Po jednom ich odtŕhame alebo zrezávame celé súkvetia, prípadne ich ručne alebo hrebeňom šmýkame a potom očistíme od úlomkov bylí, konárov a nežiadúcich častí. Nesmú byť zvädnuté, zoschnuté, poškodené hmyzom alebo inak porušené, hnedúce, černejúce, … , lebo sa tým stávajú bezcennými. Sú zväčša veľmi háklivé, preto musíme s nimi pozorne zaobchádzať. Pri pestovaných rastlinách najkrajšie z kvetných kusov necháme na semeno.

c) Vňať zbierame spravidla vtedy, keď rastlina kvitne, alebo kvitnúť ešte len začína. Nevytrhávame, ale odrežeme (nehrdzavejúcim nožom, prípadne kosákom alebo záhradníckymi nožnicami) zdravé a nie príliš hrubé byle s kvetmi nad zemou tak, aby na spodku byle zostali ešte listy nevyhnuté pre život a rast rastliny. Z rastlín s vyššou byľou zbierame len kvetné vŕšky (tak asi 15 – 30 cm od vrchu). Drevnaté časti osi nezbierame, lebo sú bezcenné.

d) Plody zbierame, keď sú zrelé, prípadne keď ešte len dozrievajú, vypadávajú, … Zbierame ručne tak, že ich odtŕhame, prípadne orezávame (niekedy aj v celých súboroch a potom ich dodatočne zbavujeme stopiek), alebo ich češeme hrebeňmi, pričom choré, zaschnuté, zhnité, staré, nezrelé a ostatné chybné kusy odstránime.

d) Semená vyberáme, prípadne vyklepeme alebo vymlátime z čerstvých alebo viac-menej usušených plodov.

IV. Podzemné časti rastlín: korene, podzemky zbierame pri dvojročných alebo viacročných rastlinách na konci vegetácie, pri trvácich v jeseni, keď sa rastlina ukladá na zimný spánok, alebo na jar, keď sa z neho prebúdza, ale len po druhom alebo treťom, prípadne ďaľšom roku života. Trpezlivo a opatrne ich vyberieme motykou, lopatkou alebo rýľom a potom očistíme: zľahka strasieme, zem odmrvíme, rýchlo umyjeme v prúde chladnej vody (výnimkou sú časti obsahujúce prevažne sliz) a zbavíme červivých alebo ináč chybných častí. Keď je koreň príliš dlhý, nemusíme ho celý vykopávať, iba odrežeme dosiahnuteľnú a na zber súcu časť a zvyšok necháme v zemi. Hľuzy aj cibule zbierame spravidla v jeseni, keď vňať (nadzemná časť rastliny) uschýna.

V. Kôru zbierame v jeseni, keď lístie opadne, alebo na jar ešte prv, ako sa listy rozvinú, spravidla, keď je vlhké počasie, lebo vtedy ju od dreva najľahšie odlúpneme: najprv urobíme dva priečne rezy, asi 10 – 20 cm od seba, potom ich pozdĺžnymi rezmi spojíme, kôru tupým predmetom zľahka preklepeme a plochým dreveným alebo nehrdzavejúcim nástrojom nadvihneme. Nerežeme hlboko, aby sme nezasiahli miazgové pletivo. Zbierame spravidla len zo stromov na to určených (prípadne už spílených alebo zoťatých). Drevo zbierame na začiatku alebo na konci vegetačného obdobia rastliny, tzv. na jar alebo v jeseni z kmeňov a z hrubších konárov. S kôrou alebo bez kôry – teda olúpané – podľa potreby prerežeme, popílime alebo posekáme na rovnaké kusy. Drevo nesmie byť spráchnivené, hubovité, nahnité, …

VI. Kvety, listy, vňate ukladáme pri zbere zľahka do košov, prípadne do papierových vriec, aby sa neutlačili, nepolámali, nesparili. Nesmieme ich teda pchať do vakov ani dávať do nepriedušných vreciek (napr. igelitových) a tým menej vystavovať pôsobeniu slnečných lúčov (počas zberu alebo potom), lebo sa nám už za chvíľu môžu spariť, následkom čoho očernejú a sú bezcenné. Mäkké plochy spravidla zbierame do smaltovaných vedier (nepoškodených, aby neprišli do styku so železom). Ostatné časti rastlín možno ukladať aj do vriec z riedkej tkaniny, kôru a drevo aj voľne na vzduchu. Plody s uvoľňujúcimi sa semenami ukladáme alebo zbierame na plachty, … , aby sa semená nevytrúsili. Ak nie sú celkom zrelé, necháme ich na slnku alebo pri sušení dozrieť.

VII. Rastliny zbierame len na známych a čistých miestach, teda nie celkom pri cestách a chodníkoch, kde sa môžu zaprášiť alebo znečistiť, v blízkosti železníc alebo továrenských a iných komínov, kde sú poškodené od dymových plynov, popolčekov, sadzí, … , ani nie tam, kde boli rastliny postriekané rozličnými ochrannými prostriedkami. Pre zber je najlepšie využiť prvé slnečné dni po daždi, ktorý rastliny dobre zmyl. Nazbieraný materiál musí byť zdravý, čerstvý, čistý a bezchybný. Nesmú v ňom byť cudzie primiešaniny, či už organické časti iných rastlín, ako napr. tráva, kúsky slamy, dreva, … , alebo anorganické časti, ako sú prach, piesok, hlina, kamienky, …

VIII. Každý druh rastlín, prípadne ich jednotlivých častí musíme zbierať oddelene do osobitných košov alebo vriec, aby sa nepomiešali. Pri zbere nechajme vždy na tom istom mieste, aby sme rastlinu nevykynožili. Vypláca sa zbierať len rastliny, ktoré sa vyskytujú vo väčšom množstve, aby sme hľadaním nestrácali zbytočne čas. Najlepšie je sústrediť sa vždy na jeden druh. Lepkavé, príliš voňavé alebo zapáchajúce rastliny zbierame vždy osobitne.

IX. Jedovaté rastliny nemiešame ani súčasne nezbierame s nejedovatými. Zberateľ nesmie mať otvorené rany na rukách, počas zberu nesmie brať do rúk jedlo ani veci, ktorými by si mohol preniesť jedovaté látky do úst, nosa, očí, … Ruky po zbere treba si vždy riadne umyť mydlom, pomocné nástroje (nôž, kosák, …) dobre očistiť. Mládež na zber jedovatých rastlín nenavádzajme a pred nimi ich prísne chráňme) Ochutnávať jedovaté rastliny je životu nebezpečné. Jedovaté rastliny viac-menej otrávia i vzduch v miestnosti, kde sa nachodia, i vodu, do ktorej boli namočené, … Keby sa zjavili príznaky otravy (sucho v ústach, nervové rozrušenie, príp. aj nepríčetnosť, vracanie alebo iné podozrievé príznaky), požiadame hneď o lekársku pomoc alebo zariadime prevoz do nemocnice. Do tých čias, ak je postihnutý pri vedomí, je dobre, keď sa najprv dôkladne vyvracia, nato mu podáme v tekutine absorpčné (živočíšne) uhlie, prípadne odvar z trieslovinových drog (z dubovej kôry, čučoriedok, …), aby sa jedovaté láty zrazili. Ak je v bezvedomí, nedávame mu nič, aby sa nezadusil.

X. Rastliny zbytočne nepoškodzujeme, zbierame len časť, ktorú potrebujeme. Pri ceste za zberom dbáme, aby sme neničili ostatný porast a nadovšetko šetríme prírodu! Inak by sme mohli narobiť viac škody ako osohu. Ruky a sliznice chránime pred rastlinami s dráždiacimi chlpmi, … , a seba samých pred úpalom, úrazmi, hadmi, … Z opatrnosti nosíme pinzetu, ak by bolo treba vytiahnuť tŕň, triesku alebo iné cudzie teleso z rany. Ako prvú pomoc pri uštipnutí hmyzom odporúčame potrieť postihnuté miesto roztokom amoniaku alebo čerstvou cibuľou (Bulbus Allii cepae). Pricicané kliešte nevytrhávame, ale nakvapkáme na ne olej alebo éter a po chvíli ich zľahka vytiahneme. Alergici sa zberu a vôbec manipulácie s rastlinami vyvolávajúcimi precitlivenosť majú vyvarovať.


Print Friendly, PDF & Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *