ZBER, SUŠENIE, USKLADŇOVANIE A PESTOVANIE LIEČIVÝCH RASTLÍN – III.

od autora: | 6. apríla 2021

DESATORO O PESTOVANÍ

VII. Pre sejbu a sadenie liečivých rastlín v zásade platí, že jednoročné rastliny vysievame na jar priamo na pole, do záhrad, … a iba výnimočne predpestovávame, a to najmä tie, ktoré sú citlivé voči mrazu. Dvojročné rastliny taktiež zväčša vysievame, a to niektoré už v jeseni, aby sa do zimy zakorenili. Trváce rastliny rozmnožujeme semenami alebo vegetatívne, a to na jar alebo v jeseni, podľa toho, čo je výhodnejšie. Semená vysievame do debničiek alebo parenísk (teplých hriadok) ako priesadu s eventuálnym prepichovaním od jari do leta (do Jána) alebo sejeme na záhonky. Rastlinky presádzame, keď sú dobre vyvinuté, prípadne – pri citlivejších – keď už nehrozia neskoré jarné mrazy, na vopred pripravený pozemok. Presadené rastlinky spočiatku zatieňujeme pred slnkom a častejšie zalievame. Ináč trváce rastliny vysievame alebo sadíme priamo na mieste a po čase (po 5 – 6 rokoch) spravidla kultúru prenášame, príp. niektoré rastliny omladzujeme tak, že ich na jar zrezávame takmer pri zemi (kvôli lepšej úrode, najmä listov). Ak pestujeme jedoročné rastliny pre listy, niektoré možno vysievať v dvojtýždenných alebo trojtýždenných intervaloch. Potom ich budeme zbierať po celé vegetačné obdobie, tzv. keď ukončíme zber z posledného výsevu, môžeme začať so zberom z prvého výsevu, …

VIII. Udržiavanie kultúry v prvom rade znamená očistiť ju od buriny, ktorá okrem iného odčerpáva z pôdy živiny a je ohniskom chorôb a škodcov na pestovaných rastlinách (o to sa usilujeme už pri obrábaní pôdy, pred každým hnojením, …) a zabezpečiť stály prívod vzduchu a vlahy, aby sa korene mohli v pôde dobre rozrásť a čerpať z nej potrebné živiny, tzv. aby sa rastlina čo najlepšie vyvíjala a poskytla vysokú a kvalitnú úrodu. Vykonávame to naprv okopávaním (plečkovaním, teda kyprením pôdy), a pletím najmä dovtedy, kým porast sám nezakryje plochu, ďalej zavlažovaním (polievaním), prihnojovaním, pretŕhaním čiže jednotením, pri ktorom odstraňujeme slabšie jedince, aby rastliny mali priestor na vývoj… Rastliny polievame rovnomerne najmä keď rastú, ako aj vždy po presadení a po každom zbere, keď sa žiada pôdu aj vyplieť a okopať. Nadbytok vody však rastlinám neprospieva. Staré (zdrevnatené, zoschnuté) nadzemské časti rastlín treba pozorne odlámať alebo zostrihať (záhradníckymi nožnicami), najmä na jar, keď možno staré byle aj celkom zrezať (ešte prv než vypučia nové), aby sme získali hodnotný porast. Pred zimou a mrazmi zakrývami citlivejšie rastliny (najmä vo vyšších polohách) slamou, listím alebo zahŕňame hlinou, aby chránila korene pred zamrznutím. Najmä však dbáme, aby posledný zber nebol príliš neskoro, tzv. aby rastlina mala čas ešte pred zimou trocha narásť. Na hnojisko alebo do kompostu nedávame buriny s už dozretými semenami ani nečistotu od mláťačiek, … , lebo semená burín dlho udržujú klíčivosť; niektoré ju nestrácajú ani vtedy, keď s krmivom prejdú tráviacim traktom zvieraťa, takže sa dostanú na hnojisko a s hnojivom na pozemok.

IX. Rastliny chránime pred chorobami a škodcami:

a) v prvom rade správnou agrotechnikou (pod čím sa rozumie dôkladné obrobenie pôdy, pozorné rozmnožovanie rastlín najmä kvalitným a zdravým osivom a sadivom, náležité udržiavanie kultúry, …) usilujeme sa vypestovať odolný porast;

b) škodcov zbierame, lapáme a ničíme (postrekom len veľmi zriedka), prípadne odstránime a napadnuté časti rastlín spálime; ak by sa nákaza rozšírila, neostáva iné, ako celú kultúru zrušiť (spáliť).

Niektorým chorobám rastlín sa dá predchádzať i tak, že zber uskutočníme včaššie, tzv. skrátime možnosť škodlivého pôsobenia na rastliny, napr. hrdzi na ibiš, mätu, medovku, … Zbierame teda prv (najmä listy alebo listové vňate), ako by sa nákaza mohla na rastline usadiť, prípadne rozšíriť, alebo kým ju nezačne ničiť hmyz (napr. palinu pravú).

Škodlivými činiteľmi zelených rastlín sú nepriaznivé vplyvy prostredia, napríklad príliš suchá, málo výživná, prípadne aj mokrá alebo nadmerne humózna pôda, nedostatok svetla, silné slnečné žiarenie, neprimeraná teplota, dlhotrvajúce dažde, hmly, vetry, dymové plyny, výpary, … , ďalej vírusy, baktérie, parazitické huby (napr. hrdze, plesne, koreňokazy), ktoré spôsobujú škvrnitosť, znetvorenie, nádorčeky, hnilobu a iné choroby, ako aj živočíšni škodcovia, najmä háďatká, roztoče a hmyz, napr. strapky, bzdochy, vošky, červce, húsenice, rôzne chrobáky a iné druhy hmyzu s cicavými, bodavými alebo hryzavými ústrojmi.

Veľkým pomocníkom človeka v boji proti hmyzu je vtáctvo a hydina. Aj medzi samým hmyzom sú druhy, ktoré ničia škodcov na rastlinách. Rozširovanie prirodzených nepriateľov škodcov patrí medzi biologickú ochranu rastlín.

X. Pestovanie liečivých, aromatických a koreninových rastlín je u nás súčasťou celoštátneho plánu (so zreteľom na vývoz a domácu spotrebu), preto treba sa vždy vopred informovať o tom, čo sa žiada pestovať, prípadne sa o tom s odberateľom dohodnúť.

Úradne schválené odrody šľachtia vo výskumných a šľachtiteľských staniciach, kde možno dostať i semená, hľuzy, … (ich prehľad obsahuje napr. Index seminum).

Pestovanie liečivých, aromatických a koreninových rastlín umožňuje získať slušné finančné príjmy. Na Slovensku sú veľmi priaznivé podmienky na pestovanie liečivých rastlín. Usilujeme sa zužitkovať aj neplodné, ladom ležiace a na kultúru liečivých rastlín dosiaľ nevyužité pôdy (napr. popri brehoch a iné voľné priestory) a rozmnožovať liečivé rastliny na pôvodných stanovištiach vo voľnej prírode. Na to upozorňujeme aj včelárov. Vyplatí sa zbierať semená divorastúcich rastlín (už v lete napr. z podbeľa liečivého) a vysievať ich (ešte v jeseni alebo skoro z jari) tam, kde bude z nich osoh.


Print Friendly, PDF & Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *