ZBER, SUŠENIE, USKLADŇOVANIE A PESTOVANIE LIEČIVÝCH RASTLÍN – II.

od autora: | 18. marca 2021

DESATORO O PESTOVANÍ

IV. Hnojíme podľa toho, ako je pôda zásobená živinami, teda so zreteľom na to, v akom stave zostala po predchádzajúcej úrode. Rastlina totiž potrebuje – a to vo vrstvách prístupných podzemným častiam – určité množstvo zo všetkých biogénnych prvkov, ktoré sa navzájom dopĺňajú; preto napr. nestačí, keď je niektorých nadbytok, ak jej iné chýbajú.

Základné sú hospodárske hnojivá: maštaľný hnoj, kompost, močovka, hnojovica, zelené hnojivo z rastlín (spravidla vikovitých ako medziplodiny)… Na prihnojovanie alebo do kompostu možno použiť aj rozličné organické hnojivá z miestnych zdrojov, napr. odpadky, kaly, bahno, starinu z lúk a pašienok, skazené krmivá, … Na prilepšenie slúžia priemyselné hnojivá podľa týchto živín:

a) dusíkaté hnojivá s liadkovým, amoniakálnym, kyanovým, amidovým, bielkovinovým dusíkom, jednoduché alebo špeciálne, niektoré aj v tekutej forme; povzbudzujú všeobecne rast rastlín, najmä bylinných osí a listov;

b) fosforečné hnojivá, zväčša ľahko rozpustný superfosfát, alebo pomalšie sa zužitkovávajúca Thomasova múčka, spevňujú byle, podnecujú vývoj kvetov a urýchľujú dozrievanie plodov;

c) draselné hnojivá, a to chloridové (napr. kainit, účinná, ľahko rozpustná draselná soľ), alebo síranové (napr. síran horečnatodraselný, reformkali); podporujú vytváranie podzemných častí, ako aj semien, napomáhajú odolnosť rastlín voči škodcom a chorobám;

d) vápenaté hnojivá, ako pálené vápno (hasené alebo pomleté na prášok), mletý vápenec, vápenné odpadky, saturačné (cukrovarské) kaly a iné; zlepšujú štruktúru pôdy (zmierňujú, prípadne odstraňujú kyslú reakciu), preto ich používame najmä pred založením kultúry alebo k predplodine (ale nie vo veľkých dávkach, aby pôdu nevysilili);

e) viaczložkové hnojivá: dvojité alebo tzv. plné čiže trojité (kombinované alebo zmesi); obsahujú z praktických dôvodov viac živín, napr. citramfoska, cererit, záhradné hnojivo Hortus, NPK. Ich pôsobenie však treba vopred vyskúšať. Niektoré účinkujú ako univerzálne (všestranné), ináč aj biominerálne hnojivá: popri hlavných živinách obsahujú aj ďaľšie látky, ovplyvňujúce život rastlín, ako sú napr. stopové prvky, rastové hormóny a iné tzv. nepriame hnojivá.

Hnojíme podľa okolností a potreby, so zreteľom na pôdne podmienky a nároky pestovaných rastlín i pestovateľov, najmä tak, aby vplyv hnojív na vzrast rastlín nebol na úkor účinných látok, ktoré z nich chceme získať. V zásade jednoročné rastliny hnojíme kompostom, dvojročným rastlinám stačí pôda v starej sile, tzv. pohnojená k predchádzajúcej plodine (predplodine), ktorá pôdu nevyčerpala, a len ich prihnojujeme (ako aj jednoročné) hospodárskymi alebo priemyselnými hnojivami; trváce rastliny hnojíme raz za čas (za 3 – 4 roky) uležaným maštaľným hnojom alebo kompostom podľa toho, čo lepšie znášajú, a prihnojujeme ich po zobratí úrody (teda i po zbere). Ináč priemyselné hnojivá možno použiť aj pred sejbou alebo sadbou a pri trvácich rastlinách pred začiatkom vegetácie (na jar). Pri domácom pestovaní hnojíme aj záchodovými kalmi, pomyjami, jemnejším (najmä drevným) popolom… Čerstvý maštaľný hnoj liečivé rastliny spravidla neznášajú.

V. Rastliny sa rozmnožujú pohlavne (semenami, plodmi) alebo vegetatívne, teda nepohlavným spôsobom, napr. hľuzami, odrezkami, trsmi, … Osivo i sadivo musí byť kvalitné, spravidla šľachtené. Osivo má byť pravé, tzv. určitý druh, prípadne pestovaná odroda, ďalej musí byť čisté, najmä bez semien buriny a iných primiešanín, a schopné klíčenia, tzv. zrelé, zdravé, teda bezchybné a nie staré. Sadivo má byť vždy z jedného druhu, prípadne pestovanej odrody, a to z pekne vyrastených a zdravých jedincov. Osivo pred sejbou moríme, aby sme zničili choroboplodné zárodky, semená s tvrdým oplodím alebo obalené kôstkou máčame (12 – 14 hodín) vo vlažnej až teplej vode, aby rovnomerne a rýchlejšie vzchádzali. Drobné semená miešame so suchým pieskom, popolom alebo najlepšie s rezinou, aby sa ľahšie a rovnomernejšie vysievali. Semená niektorých liečivých rastlín (napr. durmanu, ľuľkovca zlomocného) stratifikujeme, tzv. vrstvíme v debničkách naplnených vlhkým pieskom, aby sme zabezpečili klíčivosť a umožnili rýchlejšie a rovnomernejšie vzchádzanie.

VI. Osivo zapracúvame do pôdy viacerými spôsobmi: jednoduché, ale nehospodárne je rozhodenie naširoko. Rovnakú hĺbku i vzdialenosť a menšiu spotrebu semien zaručuje výsev do riadkov, niekedy je výhodné vysievať v štipkách (niekoľko semien spolu) do hniezd vo štvorcovom spone.

Semená liečivých rastlín vysievame veľmi plytko (najviac 3 – 5 ráz hlbšie, ako je ich priemer, čiže menšie do 1 – 2 cm, väčšie do 2 – 3 cm hĺbky) a spravidla ich prikryjeme zarovnanou alebo mierne zatlačenou pôdou, aby sa spojili so zemou, ale tak, aby vzduch cez pôdu prenikol. Iba niektoré (napr. semená archangeliky, rumančeka, valeriány), ktoré klíčia na svetle, nechávame na povrchu.

Vegetatívne rozmožujeme rozličnými časťami materskej rastliny, ktoré zakorenia a pokračujú v raste. Sú to napr. odnože – poplazy, ďalej odrezky čiže oddelené časti osi alebo koreňa (s púčikmi) vysadzované do pôdy, ako aj ponárance (hrúžence) čiže neoddelené, zemou prikryté koncové časti osi, … Najobvyklejšie je delenie trsov: pekné zdravé staršie kusy opatrne vyberieme zo zeme, rozdelíme na dve alebo viac častí a vysadíme. Osobitný šľachtiteľský spôsob rozmnožovania rastlín je štepenie.

Vzdialenosť jednotlivých rastlín medzi sebou necháme primerane k ploche, ktorú zaberie rastllina v čase svojho najväčšieho rozvoja. Podľa toho upravujeme i výsev, napr. vzdialenosť semien v riadkoch za sebou i riadkov od seba, alebo štvorcový spon hniezd a podľa toho aj pretŕhame (jednotíme), presádzame…


Print Friendly, PDF & Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *