ZBER LIEČIVÝCH RASTLÍN

od autora: | 26. apríla 2020

Liečivé rastliny môže zbierať každý, kto má o to záujem. Nevyžaduje sa osobitné povolenie, len súhlas vlastníka pozemku, na ktorom zbierame. Zbierame len tie rastliny, ktoré poznáme, a pre zber len tie druhy a časti, ktoré sú požadované.

Zriedkavejšie divorastúre rastliny sú úplne všetky časti alebo čiastočne podzemné časti chránené a ich zber je zakázaný.

Zber liečivých rastlín vyžaduje v každom jednotlivom prípade určitý čas a spôsob, ktorý musíme dodržať, aby sme z rastliny mali čo najviac osohu. Liečivé látky nie sú totiž rozložené vždy rovnako a vo všetkých častiach rastliny, ale tvoria sa v nej primerane k jej prostrediu a stupňu vývoja. Ich množstvo a zloženie je rozličné a mení sa počas vegetačného obdobia rastliny, ba kolíše aj v priebehu dňa. Preto zber vykonávame vtedy, keď je obsah účinných látok v rastline alebo jej zbieranej časti najpriaznivejší. Zásadne zbierame nadzemné časti, keď životné pochody v rastline vrcholia, podzemné časti zase v období tzv. vývojového pokoja rastliny, teda po ukončení vegetácie nadzemnej časti alebo pred jej obnovením.

Bazalka

Nadzemné časti rastlín zbierame pri peknom a suchom počasí, keď nie sú na nich kvapky dažďa alebo rosy, spravidla predpoludním, kým ešte nie je horúčava, alebo keď je pod mrakom, a to:

a) listy zbierame väčšinou pred začiatkom kvitnutia rastliny, so stopkami alebo bez stopiek podľa potreby po jednom alebo tak, že ich z byle zošmýkame, ale nie naraz veľa, aby sme ich nepogniavili, prípadne aj s byľou, z ktorej ich potom poobtŕhame.

Zbierame len listy dobre vyvinuté, nezakrpatené, zdravé, nepoškodené, nezožltnuté, bez škvŕn, čisté, nezaprášené, nezašpinené a nie príliš staré. Rastlinu alebo jej konár nezbavujeme všetkých listov; musíme jej ponechať asimilačnú plochu, aby sme ju nezoslabili. Z pestovaných rastlín zbierame najprv spodnejšie listy, keď sú dosť vyrastené (asi 5 – 10 cm od zeme, aby neboli znečistené), neskôr aj vrchnejšie a napokon ostatné aj s mladými vŕškai. Na jeseň môžeme odrezať celú byľ, z ktorej potom zoberieme listy. Prvý, prípadne druhý zber poskytuje kvalitnejšie liečivo.

b) Kvety zbierame hneď, ako sa rozvijú (staršie opadávajú), a to celé, alebo len lupienky – podľa potreby. Po jednom ich odtŕhame alebo zrezávame celé súkvetia, prípadne ich ručne alebo hrebeňom šmýkame a potom očistíme od úlomkov bylí, konárov a nežiadúcich častí. Nesmú byť zvädnuté, zoschnuté, poškodené hmyzom alebo inak porušené, hnedúce, černejúce, …, lebo tým sa stávajú bezcennými. Sú zväčša veľmi háklivé, preto musíme s nimi pozorne zaobchádzať. Pri pestovaných rastlinách najkrajšie z kvetných kusov necháme na semeno.

c) Vňať zbierame spravidla vtedy, keď rastlina kvitne alebo kvitnúť ešte len začína. Nevytrhávame, ale odrežeme (nehrdzavejúcim nožom, prípadne kosákom alebo záhradníckmi nožnicami) zdravé a nie príliš hrubé byle s kvetmi nad zemou tak, aby na spodku byle zostali ešte listy nevyhnutné pre život a rast rastliny. Z rastlín s vyššou byľou zbierame len kvetné vŕšky (tak asi 15 – 30 cm od vrchu). Drevnaté časti osi nezbierame, lebo sú bezcenné.

d) Plody zbierame, keď sú zrelé, prípadne keď ešte len dozrievajú, ak ide o plody, ktoré sú pri dozretí ľahko uvoľňujú, rozletujú, vypadávajú, … Zbierame ručne tak, že ich odtŕhame, prípadne odrezávame (niekedy aj v celých súboroch a potom ich dodatočne zbavujeme stopiek), alebo ich čerešne hrebeňmi, pričom choré, zaschnuté, zhnité, staré, nezrelé a ostatné chybné kusy odstránime.

e) Semená vyberáme, prípadne vyklepeme alebo vymlátime z čerstvých alebo viac menej usušených plodov.

Podzemné časti rastlín: korene, podzemky zbierame pri dvojročných alebo viacročných rastlinách na konci vegetácie, pri trvácich v jeseni, keď sa rastlina ukladá na zimný spánok, alebo na jar, keď sa z neho prebúdza, ale len po druhom alebo treťom, prípadne ďaľšom roku života. Trpezlivo a opatrne ich vyberieme motykou, lopatkou alebo rýľom a potom očistíme: zľahka strasieme, zem odmrvíme, rýchlo umyjeme v prúde chladnej vody (výnimkou sú časti obsahujúce prevažne sliz) a zbavíme červivých alebo ináč chybných častí. Keď je koreň príliš dlhý, nemusíme ho cely vykopávať, iba odrežeme dosiahnuteľnú a na zber súcu časť a zvyšok necháme v zemi. Hľuzy a cibule zbierame spravidla v jeseni, keď vňať (nadzemná časť rastliny) uschýna.

Kôru zbierame v jeseni, keď lístie opadne, alebo na jar ešte prv, ako sa listy rozvinú, väčšinou, keď je vlhké počasie, lebo vtedy ju od dreva najľahšie odlúpneme: najskôr urobíme dva priečne rezy, asi 10 – 20 cm od seba, potom ich pozdĺžnymi rezmi spojíme, kôru tupým predmetom zľahka preklepeme a plochým dreveným alebo nehrdzavejúcim nástrojom nadvihneme. Nerežeme hlboko, aby sme nezasiahli miazgové pletivo. Zbierame hlavne len zo stromov na to určených (prípadne už spílených alebo zoťatých).

Drevo zbierame na začiatku alebo na konci vegetačného obdobia rastliny, tzv. na jar alebo v jeseni z kmeňov a z hrubších konárov. S kôrou alebo bez kôry (teda olúpané) podľa potreby prerežeme, popílime alebo posekáme na rovnaké kusy. Drevo nesmie byť správćhnivené, hubovité, nahnité, …

Kvety, listy, vňate ukladáme pri zbere zľahka do košov, prípadne do papierových vriec, aby sa neutlačili, nepolámali, nesparili. Nesmieme ich teda dávať do vakov alebo nepriedušných vreciek (napr. igelitových) a tým menej vystavovať pôsobeniu slnečných lúčov (počas zberu alebo potom), lebo sa nám už za chvíľu môžu spariť, následko čoho očernejú a sú bezcenné. Mäkké plody väčšinou zbierame do smaltovaných vedier (nepoškodených, aby neprišli do styku so železom). Ostatné časti rastlín možno ukladať aj do vriec z riedkej tkaniny, kôru a drevo aj voľne na vzduchu.

Plody s uvoľňujúcimi sa semenami ukladáme alebo zbierame na plachty, … , aby sa semená nevytrúsili. Ak nie sú celkom zrelé, necháme ich na slnku alebo pri sušení dozrieť.

Rastliny zbierame len na známych a čistých miestach, teda nie celkom pri cestách a chodníkoch, kde sa môžu zaprášiť alebo znečistiť, v blízkosti železníc alebo továrenských a iných komínov, kde sú poškodené od dymových plynov, popolčekov, sadzí, … , ani nie tam, kde boli rastliny postriekané rozličnými ochrannými prostriedkami. Pre zber je najlepšie využiť prvé slnečné dni po daždi, ktorý rastliny dobre zmyl.

Nazbieraný materiál musí byť zdravý, čerstvý, čistý a bezchybný. Nesmú v ňom byť cudzie primiešaniny, či už organické časti iných rastlín, ako napr. tráva, kúsky slamy, dreva, … , alebo anorganické časti, ako sú prach, piesok, hlina, kamienky, …

Každý druh rastlín, prípadne ich jednotlivých častí musíme zbierať oddelene do osobitných košov alebo vriec, aby sa nepomiešali. Pri zbere nechajme vždy niekoľko jedincov nedotknutých a nezbierajme vždy na tom istom mieste, aby sme rastlinu nevykynožili. Vypláca sa zbierať len rastliny, ktoré sa vyskytujú vo väčšom množstve, aby sme hľadaním nestrácali zbytočne čas. Najlepšie je sústrediť sa vždy na jeden druh. Lepkavé, príliš voňavé alebo zapáchajúce rastliny zbierame vždy osobitne.

! Jedovaté rastliny nemiešame ani súčasne nezbierame s nejedovatými. Zberateľ nesmie mať otvorené rany na rukách, počas zberu nesmie brať do rúk jedlo ani veci, ktorými by si mohol preniesť jedovaté látky do úst, nosa, očí, … Ruky po zbere treba si vždy riadne umyť mydlom, pomocné nástroje (nôž, kosák, …) dobre očistiť. Mládež na zber jedovatých rastlín nenavádzajme a pred nimi ich prísne chráňme! Ochutnávať jedovaté rastliny je životu nebezpečné. Jedovaté rastliny viac menej otrávia i vzduch v miestnosti, kde sa nachodia, i vodu, do ktorej boli namočené, … Keby sa zjavili príznaky otravy (sucho v ústach, nervové rozrušenie, prípadne aj nepríčetnosť, vracanie alebo iné podozrivé príznaky), požiadame hneď o lekársku pomoc alebo zariadime prevoz do nemocnice. Do tých čias, ak je postihnutý pri vedomí, je dobre, keď sa najskôr dôkladne vyvracia, nato mu podáme v tekutine adsorpčné (živočíšne) uhlie, prípadne odvaz z trieslovinových drog (z dubovej kôry, čučoriedok, …), aby sa jedovaté látky zrazili. Ak je v bezvedomí, nedávame mu nič, aby sa nezadusil !

Rastliny zbytočne nepoškodzujeme, zbierame len časť, ktorú potrebujeme. Pri ceste za zberom dbáme, aby sme neničili ostatný porast a nadovšetko šetríme prírodu! Inak by sme mohli narobiť viac škody ako osohu. Ruky a sliznicu chránime pred rastlinami s dráždiacimi chlpmi, … a seba samých pred úpalom, úrazmi, hadmi, … Z opatrnosti nosíme pinzetu, ak by bolo potrebné vytiahnuť tŕň, triesku alebo iné cudzie teleso z rany. Ako prvú pomoc pri uštipnutí hmyzom odporúčame potrieť postihnuté miesto roztokom amoniaku alebo čerstvou cibuľou. Pricicané kliešte nevytrhávame, ale nakvapkáme na ne olej alebo éter a po chvíli ich zľahka vytiahneme. Alergici sa zberu a vôbec manipulácie s rastlinami vyvolávajúcimi precitlivenosť majú vyvarovať.

Veľkú pozornosť je potrebné venovať aj sušeniu a úschove (uskladňovaniu, skladovaniu) liečivých rastlín, aby liečivo zodpovedalo požiadavkám a neznehodnotilo sa. Inak práce s tým spojené vyjdú nazmar.


Print Friendly, PDF & Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *