VZHĽAD A TVARY RASTLINY

od autora: | 31. mája 2020

Zberateľ aj pestovateľ stojí často pred nevyhnutnosťou opísať známu rastlinu alebo neznámu rastlinu určiť. Pritom musí postupovať určitým spôsobom. Je potrebné si najskôr overiť, či ide o bylinu, poloker alebo drevinu (ker, strom).

Byliny rozdeľujeme na jednoročné byliny, dvojročné byliny, viacročné byliny, trváce byliny, polokry.

Jednoročné byliny žijú len jedno vegetačné obdobie, raz do roka kvitnú, prinesú plody a potom odumrú (napr. ľan).

Dvojročné byliny rastú niekoľko vegetačných období a iba v poslednom roku kvitnú, prinášajú plody a potom odumrú (napr. náprstník).

Trváce byliny viac rokov kvitnú a plodia. Ich nadzemná časť sa obnovuje každý rok (napr. žihľava).

Polokry – trváce rastliny majú spodnú časť bylí drevnatú, tá cez zimu vytrváva a hornatú časť bylinnú, ktorá opadáva (napr. šalvia).

Dreviny delíme na kry a stromy.

Kry sú rastliny, ktoré sa rozkonárujú hneď nad zemou a majú všetky konáriky drevnaté (napr. borievka).

Stromy sú rastliny, ktoré majú drevnatú os (kmeň) nerozkonárenú a konáristú korunu (napr. pagaštan).

Na semenných rastlinách rozlišujeme trojaké základné orgány: koreň, os (stonka) a listy.

Koreň upevňuje rastlinu v pôde a privádza jej vodu a v nej rozpustené nerastné látky. Vo všeobecnosti rozoznávame hlavný koreň, z ktorého po bokoch vyrastajú bočné korene s korienkami a vláskami. Rozoznávame korene dužinaté a drevnaté a podľa tvaru napr. kolovité, repovité, …

Stonka rastie opačným smerom ako koreň. Nesie listy a vyzdvihuje ich k svetlu. Dopravuje z koreňov vodu s rozpustnými minerálnymi látkami a späť zase prenáša asimiláty z listov. Má mnohotvárny vonkajší výzor.

Stonky delíme na: byľ, stvol, steblo a kmeň. Podľa prierezu môže byť stonka valcovitá, hranatá, stlačená, podľa povrchu brázdená, ryhovaná, … podľa smeru rastu priama, plazivá, poliehavá… Okrem toho stonka môže byť pretvorená na poplaz, podzemok, hľuzu alebo cibuľu. Poplaz je nadzemná plazivá stonka, pomocou ktorej sa rastlina vegetatívne rozmnožuje. Podzemok je podzemná stonka, funkciou niekedy podobná kmeňu, alebo slúži ako zásobáreň živín alebo na vegetatívne rozmnožovanie.

Cibuľa je silno skrátená zdužnatená stonka, ktorá má naspodku zväzok náhodných koreňov. Na jej stavbe sa však zúčastňujú hlavne listy.

List je bočný orgán rastlinnej osi. Prijíma zo vzduchu potravu, kysličník uhličitý, vyparuje vodu a vylučuje kyslík, zachycuje svetlo a premieňa živiny na asimiláty. Najdôležitejšou časťou listu je listová čepeľ. Je popretkávaná sieťou žiliek obsahujúcich cievne zväzky, ich súbor tvorí žilnatinu (nervatúru) listu. Podľa pripojenia ku stonke sú listy stopkaté a sediace (bez stopky). Podľa tvaru čepele rozdeľujeme listy na jednoduché a zložené (z lístkov).

Kvet je pohlavný rozmnožovací orgán semenných rastlín. Má kvetný obal, ktorý sa skladá z kalicha a koruny. Kalich tvoria vonkajšie zelené lístky kvetu, ktoré chránia ostatné časti, kým je kvet púčikom. Korunu tvoria vnútočné zafarbené lupienky. Svojou zvyčajne výraznou farbou upozorňuje na kvet hmyz, ktorý prenáša peľ. Koruna má aj ochranný význam. Celý kvetný obal môže byť nahradený okvetím, ktoré je tvorené iba okvetnými lístkami. Všetky lístky kvetu sú vtedy rovnako zafarbené. Vlastné pohlavné orgány kvetu tvoria tyčinky a piestik. Tyčinky sú samčím pohlavným ústrojom, vytvárajú peľ. Piestik sa skladá zo semenníka, čnelky a blizny. Je orgánom samičím, lebo v semenníku sú uložené vajíčka, z ktorých po opelení vznikajú semená. Čnelka vyzdvihuje bliznu, aby sa dal na ňu ľahšie preniesť peľ. Kvet môže byť obojpohlavný (s tyčinkami a piestikom) alebo jednopohlavný (len s tyčinkami alebo len s piestikom). Rastlina s kvetmi jedného i druhého pohlavia sa nazýva jednodomá. Ak kvety jedného pohlavia sú na jednom jedinci a kvety druhého pohlavia na druhom, hovoríme o rastlinách dvojdomých. Súbor kvetov umiestnených na spoločnej osi je súkvetie.

Plod vznikol premenou oplodneného kvetu. Plody krytosemenných rastlín sa nazývajú pravé – vytvorili sa premenou semenníka. Zo stien semenníka vzniká oplodie a z vajíčok semená. Nahosemenné rastliny nemajú v kvete piestik, preto majú plody semenné (bez oplodia). Plod, ktorý vznikol z jediného kvetu, je jednoduchý, plod, ktorý vznikol z dvoch alebo viac kvetov, je zložený. Plody jednoduché delíme podľa oplodia na suché a dužinaté. Suché môžu byť okrem toho pukavé (napr. mechúrik, tobolka) a nepukavé (napr. nažka, oriešok a zrno). Medzi dužinaté plody patrí napr. bobuľa. Súbor plodov jedného kvetu tvorí plodstvo (malina, jahoda), jedného súkvetia súplodie (slnečnica, strapec hrozna).

Semeno je rozmnožovacie teliesko, ktoré vzniká z oplodneného vajíčka, uloženého v semenníku. Vonkajšie obaly vajíčka sa premenia na osemenie a vnútorní časť, jadro, je tvorená klíčkom a semenným bielkom.

Pojem „semeno“ a „plod“ sa často navzájom a nesprávne zamieňa. Semeno je premenené vajíčko obalené osemením (zrnko maku), kým plod je oplodnením zmenený celý semenník i s vajíčkami (celá tobolka makovice s makom).

Plody a semená v prírode sa najčastejšie rozširujú vetrom, živočíchmi, prípadne vodou, alebo viacerými spôsobmi súčasne.


Print Friendly, PDF & Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *