Vyšetrenie, testy, liečba

od autora: | 29. novembra 2021
tabuľa

Rozličné medicínske špecializácie sa zameriavajú na určité telesné sústavy. Preto sa lekári, okrem praktického – obvodného lekára, špecializujú na liečbu ochorení uší, nosa aa hrdla, pôrodnictvo a gynekológia, srdce… Niektoré špecializácie sa zaoberajú skôr určitými chorobami, napr. rakovinou, iné ako napr. rádiológia alebo hematológia sa sústreďujú na diagnostiku. V niektorých prípadoch si úspešná liečba nejakého ochorenia alebo zranenia môže vyžadovať odbornú spoluprácu viacerých lekárov – špecialistov. Špecialisti zvyčajne ordinujú v nemocniciach. Okrem špecialistov poskytujú zdravotnú starostlivosť aj mnohí iní odborníci v oblasti zdravotníctva, ako napr. zdravotné sestry, opatrovateľky navštevujúce domácnosti, fyzioterapeuti, ergoterapeuti a psychológovia.

Praktický lekár

Praktický lekár má najdôležitejšiu úlohu v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pretože ľudia, ktorí sa cítia chorí, sa zvyčajne najskôr zastavia u neho. Má rozsiahle vedomosti a zručnosti pri diagnostike širokej škály ochorení. V mnohých prípadoch môže pacientovi odporučiť vhodnú liečbu, či už ide o úpravu životného štýly (napr. obmedzenie stresu), lieky alebo inú terapiu. Praktický lekár niekedy pošle pacienta k špecialistovi alebo inému členovi lekárskeho tímu, napr. k psychológovi alebo logopédovi.

Diagnóza

Aby bolo možné odporučiť vhodnú liečbu, je potrebné stanoviť diagnózu, a to vždy, keď sa to dá. Praktický lekár bude hľadať typické príznaky svedčiace o určitom ochorení, napr. niektoré typy bolesti v hrudi môžu byť charakteristické pre ochorenie vencovitých tepien. Lekár odoberie anamnézu, ktorá sa týka nielen otázok o príznakoch, ktoré cítite, ale aj ďaľších problémov. Je potrebné uviesť akékoľvek predchádzajúce ochorenia, návyky, ktoré sa týkajú životného štýlu (napr. pitie alkoholu, fajčenie, cvičenie) a zdravie vašich príbuzných. Ak stres prispieva k príznakom alebo ich vyvoláva, praktický lekár sa vás spýta na prácu, konflikty, obavy, relaxovanie a charakter spánku. Potom môže pristúpiť k fyzickému vyšetreniu. Všetky tieto informácie ho privedú k stanoveniu diagnózy a výberu vhodnej liečby. V prípade potreby odporučí ďaľšie vyšetrenia alebo vás pošle k špecialistovi.

Špecialista

Nemocniční lekári sú špecialisti, ktorí majú prax vo zvolenej oblasti, napr. onkológ sa špecializuje na rakovinu a urológ na ochorenia močovej sústavy. V niektorých prípadoch sa títo lekári užšie špecializujú na určitý aspekt svojho odboru. Napr. endokrinológ (špecialista na choroby postihujúce endokrinnú sústavu) sa môže osobitne zaujímať o cukrovku. V niektorých prípadoch špecialista predpíše lieky alebo odporučí liečbu a potom vráti starostlivosť o pacienta do rúk praktického lekára. Inokedy bude chcieť vidieť pacienta v pravidelných intervaloch, aby mohol sledovať vývoj a v prípade potreby urobiť zmeny v liečebnom pláne.

Keď sú potrebné ďaľšie vyšetrenia alebo testy, lekár ich môže zariadiť priamo alebo vás pošle k špecialistovi, ktorý zorganizuje príslušné postupy. Vyšetrenia a testy siahajú od jednoduchých krvných testov až po dômyselné zobrazovacie metódy, ako sú nukleárna magnetická rezonancia (NMR) a rádionuklidové vyšetrenia.


Testy

Krvné testy

Patria medzi najčastejšie a najľahšie uskutočniteľné lekárske vyšetrenia. Zloženie krvi prezrádza veľa o pacientovom zdraví. Pri vyšetrení krviniek sa sleduje počet a zloženie červených a bielych krviniek a krvných doštičiek v krvi. Lekári pomocou nich diagnostikujú krvné choroby, napr. anémiu. Vyšetrením krvných buniek možno získať aj dôkaz o infekcii, pretože pri nej stúpa počet bielych krviniek.

Chemické vyšetrenie krvi slúži na meranie hladiny určitých chemických látok a minerálov v krvi a je osobitne vhodné na overenie funkcie obličiek a pečene. Vyšetrenie krvných lipidov sa používa na meranie hladiny určitých tukových látok známych ako lipidy v krvi. Vysoká hladina niektorých lipidov spôsobuje vznik tukových usadenín na vnútornom povrchu stien tepien, teda ochorenie známe ako ateroskleróza.

Keď vám lekár odoberie vzorku krvi, môže ju využiť na rozličné testy. Pred vyšetrením sa krv zvyčajne rozdelí na jednotlivé zložky. V odstredivke sa oddelia jednotlivé zložky krvi (obrázok).

Zložky krvi
KRVNÁ ZLOŽKA – TEST – VÝSLEDKY

PLAZMA – tekutá zložka krvi, ktorá prenáša rozpustené chemické zlúčeniny.

  • Testuje sa: hladina elektrolytov (soli), hladina močoviny v krvi, hladina kreatinínu.
  • Výsledok: abnormálny – porucha funkcie obličiek.
  • Testuje sa: hladina pečeňových enzýmov, hladina krvných bielkovín.
  • Výsledok: abnormálny – porucha funkcie pečene.
  • Testuje sa: hladina krvného cukru.
  • Výsledok: vysoký – cukrovka.

BIELE KRVINKY – súčasť imunitného systému, ktorá hrá úlohu v obrane tela proti chorobám.

  • Testuje sa: počet a typ.
  • Výsledok: vysoký – infekcie, poranenie alebo popálenie, leukémia, rakovina; nízky – porucha funkcie kostnej drene – môže ísť o vedľajší účinok nejakého lieku; pravidelné počítanie krviniek ukazuje priebeh ochorenia

KRVNÉ DOŠTIČKY – úlomky buniek, ktoré sa zhlukujú a spúšťajú zrážanie krvi.

  • Testuje sa: množstvo
  • Výsledky: malé (priveľmi ľahké a silné krvácanie) – autoimunitné choroby, leukémia, vírusové infekcie, chemoterapia a niektoré lieky; veľké (krv sa priľahko zráža) – svedčí o ochoreniach zahŕňajúcich kostnú dreň, napr. o leukémii.

ČERVENÉ KRVINKY – obsahujú hemoglobín – látku, ktorá prenáša kyslík po tele

  • Testuje sa: objem (hodnota hematokritu) meraný veľmi rýchlym odstreďovaním vzorky. Červené krvinky sú najťažšie, takže klesajú ku dnu.
  • Výsledky: nízky – anémia; vysoký – ochorenia kostnej drene, dehydratácia
  • Testuje sa: mikroskopické vyšetrenie
  • Výsledky: nezvyčajný tvar – napr. kosáčiková anémia; abnormálny tvar – napr. perniciózna anémia

CELÁ KRV

  • Testuje sa: mikroskopické vyšetrenie
  • Výsledok: parazity, viditeľné v prípadoch spavej choroby alebo malárie
  • Testuje sa: krvná kultúra
  • Výsledok: prítomnosť baktérií – otrava krvi
  • Testuje sa: testovanie protilátok
  • Výsledok: prítomné – môže svedčiť o chorobách (hepatitída)

Močové testy

Medzi látky, ktoré sa zvyčajne sledujú pri analýze moču patria: glukóza, bielkoviny, niektoré elektrolyty a kreatinín – produkt metabolizmu bielkovín. Prítomnosť určitých hormónov v moči svedčí o tehotenstve. Vyšetrenie vzorky moču môže odhaliť aj krvinky, baktérie a ďaľšie látky, ktoré naznačujú zatiaľ skrytý problém.


Vyšetrenie tkanív

Vyšetrenie tkanív – biopsia sa týka odobratia malej vzorky tkaniva z tela na pozorovanie pod mikroskopom. Biopsie sa vykonávajú z rozličných dôvodov, napr. na potvrdenie diagnózy alebo vyšetrenie podozrivej hrčky či časti tkaniva. V prípade cervikálnych sterov sa z krčka maternice odoberie niekoľko buniek na vyšetrenie predrakovinových zmien.


Náplasťové testy

Tieto testy vykonáva dermatológ alebo alergológ s cieľom nájsť dôkaz o alergických reakciách. V týchto testoch sa malé, rozriedené množstvo potenciálnych alergénov nanesie na pásiky či kotúče, ktoré sa potom na 48 hodín prilepia na kožu. Po ich odstránení sa vyšetrí koža, na ktorú pôsobili. Ak je sčervenená či zapálená, svedčí to o alergickej reakcii na danú látku. Oblasti, ktoré najskôr nereagujú, sa vyšetria po ďaľších 48 hodinách, aby sa zistila prípadná oneskorená reakcia.


Röntgenové vyšetrenie

Toto vyšetrenie využíva žiarenie s vysokou intenzitou na vytvorenie obrazu na filme umiestnenom na druhej strane tela. Tvrdé štruktúry v tele, napr. kosti, blokujú žiarenie a na filme sa znázornia ako biele oblasti. Röntgenové lúče sú vhodné na zobrazenie tvrdých štruktúr, nie sú však veľmi užitočné na znázornenie väčšiny mäkkých tkanív vrátane tkanív pečene, pretože mäkké tkanivá neblokujú žiarenie účinne. Typ röntgenového vyšetrenia známy ako kontrastné röntgenové vyšetrenie však možno použiť na zobrazenie niektorých mäkkých tkaninových štruktúr, napr. tráviacej sústavy.


Ultrazvukové vyšetrenie

Táto vyšetrovacia metóda využíva na tvorbu obrazu ultrazvukové vlny. Obraz vzniká odrazom ultrazvukových vĺn od rozličných častí tela. Odrazené vlny sa líšia vlnovou dĺžkou, ktorá závisí od hustoty vyšetrovacej oblasti. Ultrazvuk sa stal významným diagnostickým nástrojom, napr. pri vyšetrovaní hrčiek v prsníkoch mladých žien a pri zisťovaní príčiny bolesti brucha, napr. žlčových kameňov. Ultrazvuk hrá dôležitú úlohu aj pri prenatálnom vyšetrovaní. Špecializovaná forma ultrazvukového vyšetrenia, známa ako echokardiografia, sa používa na hodnotenie štruktúr a funkcie srdca.


Počítačová tomografia (CT)

Pri tejto technike tvoria röntgenové lúče v spojení s počítačom obrazy v podobe priečnych rezov telom. Zobrazovanie počítačovou tomografiou umožňuje získať podrobnejšie informácie o orgánoch a tkanivách. Touto metódou sa najčastejšie vyšetruje hlava a brucho.


Nukleárna magnetická rezonancia (NMR)

Podobne ako počítačová tomografia, aj NMR poskytuje veľmi podrobné priečne rezy vnútorných orgánov a štruktúr. Tieto obrazy tvorí počítač využitím informácií získaných zo skenera. Na rozdiel od röntgenového vyšetrenia a počítačovej tomografie NMR nevyužíva žiarenie, ale magnetické pole a rádiové vlany. NMR dokáže rozlíšiť abnormálne mäkké tkanivo ľahšie ako počítačová tomografia a rezy možno zvoliť v širšom rozmedzí rovín ako pri CT. NMR je užitočná najmä pri zobrazovaní mozgu a odhaľovaní nádorov. Je cenná aj pri vyšetrovaní medzistavcových platničiek a možno ju použiť na zisťovanie príčin bolesti driekovej chrbtice.


Rádionuklidové vyšetrenie

Pri rádionuklidovom vyšetrení sa do organizmu zvyčajne injekčne vstrekne rádioaktívna látka nazývaná rádionuklid a naviaže sa na orgán či tkanivo, ktoré sa má zobraziť. Počítadlo mimo pacientovho tela zaznamenáva vysielané žiarenie a táto informácia sa prenáša do počítača, ktorý ju premieňa na obrazy. Rádionuklidové skeny sa používajú na zisťovanie abnormálnej aktivity orgánov, napr. štítnej žľazy a obličiek, a sú užitočné pri odhaľovaní nádorov a ďaľších porúch týchto orgánov. Ďaľší druh zobrazovania, známy ako táliové zobrazenie, sa používa na vyšetrovanie funkcie srdca.


Endoskopia

Endoskopia je postup, ktorý po zasunutí trubicovitého nástroja umožňuje lekárom nazrieť do vnútra tela. Endoskopy sú veľmi jemné prístroje s optickými vláknami, pomocou ktorých si lekári môžu na minitore prezerať orgány a ďaľšie štruktúry. Na zasunutie nástroja možno využiť telesný otvor, napr. ústa či análny otvor. Alebo sa urobí drobný rez, napr. do kĺbu alebo brušnej dutiny. Mnohé endoskopické postupy sa vykonávajú v celkovej alebo lokálnej anestézii.


Liečba

Predpísaná liečba, napr. lieky alebo fyzioterapia nie je vždy potrebná. V mnohých prípadoch je odporúčaná medikamentózna liečba krátkodobá na zmiernenie akútneho problému (antibiotiká pri bakteriálnej infekcii) alebo dlhodobá pri chronickej chorobe (lieky na vysoký krvný tlak). Niekedy si liečba vyžaduje operáciu, čo vo väčšine prípadov znamená hospitalizáciu v nemocnici. Výnimku tvoria veľmi malé ambulantné zákroky, ako napr. odstránenie bradavíc.

Lieky: TYP – PRÍLADY – ÚČINOK

NÁHRADA

  • Inzulín: na cukrovku – nahrádza inzulín, ktorý telo už netvorí
  • Tyroxín: na hypofunkčnú štítnu žľazu. Nahrádza tyroxín, ktorý hypofunkčná štítna žľaza nie je schopná tvoriť.
  • Železo: na anémiu – nahrádza zásoby železa, ktoré organizmus stráca krvácaním, následkom nedostatočnej výživy alebo vtedy, keď telo nedokáže vstrebať železo z potravy.

POTLÁČANIE

  • Antiflogistiká: potláčajú zápalovú reakciu (prirodzenú odozvu na poškodenie tkaniva). Medzi nesteroidné antiflogistiká patrí ibuprofén a diklofenak, medzi kortikosteroidy sa zaraďuje hydrokortizon.
  • Antihistaminiká: potláčajú účinok histaminu, látky, ktorú organizmus uvoľnuje pri alergickej reakcii (napr. cetirizín, difenhydramín).
  • Analgetiká: predchádzajú vzniku signálov o bolesti alebo menia spôsob, ktorým mozog vníma bolesť. Opioidné analgetiká zahŕňajú kodeín a morfín, medzi neopioidné analgetiká patrí paracetamol a aspirín.

NIČENIE

  • Antibiotiká: usmrcujú citlivé baktérie alebo zastávajú ich delenie (penicilín).
  • Antivirotiká: zastavujú replikáciu vírusov (napr. aciklovir).
  • Cytotoxiká: zabíjajú telové bunky, používajú sa pri rakovine, pretože rýchlo sa deliace rakovinové bunky sú citlivejšie ako väčšina ostatných telových buniek.

OPAČNÝ ÚČINOK

  • Sedatíva: buď spomaľujú duševnú činnosť obmedzovaním signálov medzi mozgovými bunkami (napr. benzodiazepiny) alebo inhibujú receptory autonómnej nervovej sústavy (betablokátory).
  • Myorelaxanciá (myotonolytiká): potláčajú svalové kŕče obmedzovaním prenosu nervových signálov z mozgu a miechy do svalov (baklofén), blokovaním prenostu nervových signálov z nervových zakončení do svalov (botulotoxín) alebo znižovaním citlivosti svalov na nervové signály (dantrolén).

IMUNOTERAPIA

  • Vakcíny: pozmenené alebo infekčné mikroorganizmy sa vpichnú do tela, aby stimulovali tvorbu vlastných protilátok imunitným systémom. Alebo sa podávajú hotové protilátky. Čo sa týka vakcíny proti Covid-19, nie je vhodné sa vakcínovať vakcínou, ktorá bola vytvorená alebo testovaná na bunkách nenarodených potratených detí a vakcínami, ktoré neboli dostatočne dlho testované v laboratóriách na vedľajšie účinky.
  • Alergény: látky, ktoré môžu vyvolať alergickú reakciu, napr. trávový peľ či včelí jed. Na desenzibilizáciu pacienta trpiaceho na alergiu sa v pravidelných intervaloch vpichuje alergén, najskôr v malom množstve, neskôr v čoraz vyššej dávke.

Mnohé lieky sú za určitých okolností kontraindikované (nemali by sa užívať), napr. v tehotenstve alebo počas dojčenia, pretože ovplyvňujú plod alebo sa dostávajú do materského mlieka, tiež nesteroidným antiflogistikám by sa mali vyhýbať ľudia s vredovou chorobou. Pri niektorých liekoch sa odporúča obozretnosť, že za určitých okolností lieky nie sú vhodné alebo vyžadujú osobitné sledovanie pacienta, napr. užívanie liekov na epilepsiu v tehotenstve. Veľmi opatrne je potrebné pristupovať aj pri podávaní liečiv deťom. Ich dávka sa často vypočítava podľa ich hmotnosti, čo nie je vždy presné.

Operácia

Najvhodnejšou liečbou niektorých ochorení je operácia. Niektoré menej náročné výkony môže urobiť aj lekár, no zvyčajne je potrebná hospitalizácia v nemocnici. Ďaľšie operácie možno vykonať ambulantne alebo v rámci jednodňovej chirurgie, takže pacienti môžu odísť domov v ten istý deň.

Otvorená operácia: rez sa urobí dostatočne veľký na to, aby bolo možné jasne vidieť vnútorné časti tela, ktoré si vyžadujú zákrok, ako aj okolité tkanivá. Otvorené operácie sa zvyčajne vykonávajú v celkovej anestézii a môžu zanechať viditeľnú jazvu.

Endoskopická operácia: je nová technika, ktorá umožňuje vykonávať rozličné chirurgické zákroky bez veľkých rezov na koži. Chirurg urobí iba malé rezy, cez ktoré zavedie do tela optiku a chirurgické nástroje. Kĺbová endoskopia (artroskopia) sa často vykonáva v lokálnej anestézii, zatiaľ čo brušné endoskopické operácie sa robia v celkovej anestézii. Dĺžka hospitalizácie a čas potrebný na zotavenie sú v prípade endoskopickej operácie zvyčajne kratšie ako pri otvorenej operácii.

Mikrochirurgia: tento zákrok umožňuje lekárom operovať mimoriadne malé a jemné tkanivá v tele, ktoré by sa inak dali iba ťažko pozorovať. Mikrochirurgovia používajú na sledovanie operačného poľa binokulárne mikroskopy a na operovanie osobitne prispôsobené malé nástroje. Mikrochirurgicky sa operujú nervy, krvné cievy a drobné štruktúry v oku, strednom uchu a reprodukčnej sústave. V závislosti od operácie sa vykonáva v celkovej alebo lokálnej anestézii.

Iné spôsoby liečby

  • po operácii kolena či lopatky môže byť potrebná fyzioterapia, aby sa obnovil plný rozsah pohybov v kĺbe
  • psychoterapiu je možné odporučiť samostatne na liečbu depresie alebo ju možno poskytovať pacientom v kombinácii s antidepresívami
  • génová terapia – gény sa skladajú z DNA (kyselina deoxyribonukleová), ktorá kóduje bielkoviny tvoriace telo. Gény do značnej miery určujú, kým sme. Chyby v génoch sú zodpovedné za choroby, ako sú niektoré typy rakoviny a cystickej fibrózy. Génová terapia je technika, pri ktorej sa pacientovi nepodávajú lieky, ale DNA. Nová DNA môže opraviť či nahradiť chybné gény alebo zmeniť spôsob, akým sa správajú. Najobvyklejším spôsobom ako dostať novú DNA do tela, je prostredníctvom vírusov. Vírusy zvyčajne „balia“ a doručujú DNA do telových buniek ako súčasť infekčného procesu. Génoví terapeuti deaktivujú choroboplodné vírusy a vložia do nich liečivé gény. Pacient sa nainfikuje pozmeneným vírusom, takže nové gény sa dostanú do telových buniek a aktivujú sa. Najlepšie zaberá pri genetických chorobách spôsobených poruchou jediného génu, ako je syndróm ťažkej kombinovanej imunodeficiencie (syndróm „bábätka v bubline“), hemofília, cystická fibróza a niektoré druhy rakoviny. Mnohé bežné choroby, napr. ochorenie srdca, artritída a Alzheimerova chroba síce majú genetické zložky, no zahŕňajú viac ako jeden gén, a preto je ťažšie zamerať na ne liečbu.

Génová terapia, nové lieky a ďaľšie technické výdobytky poskytujú skutočnú nádej pre ľudí, ktorých choroby veda ešte neporazila.


Print Friendly, PDF & Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *