VITAMÍNY

od autora: | 19. decembra 2020

Vitamíny patria medzi pôsobky čiže ergóny. Neuplatňujú sa ako zdroj energie, potrebné sú však čo len v nepatrnom množstve pre normálne životné pochody organizmu.

Vitamíny sú pomerne zložité a zväčša nestále organické látky, nachádzajúce sa v malom množstve v tele rastlín i niektorých živočíchov. Živočíšny organizmus – okrem malých výnimiek – musí prijímať hotové vitamíny v rastlinnej potrave, alebo si ich tvorí v tzv. provitamínov, tzv. z látok príbuzných vitamínom, akýchsi ich predstupňov. Niektoré sa vytvárajú v ľudskom tele pôsobením črevných baktérií.

Ak v potrave (hoci výdatnej) vitamíny chýbajú, vznikajú vážne ochorenia, ktoré voláme avitaminózy (napr. krivica čite anglická choroba); pri nedostatku vitamínov vznikajú hypovitaminózy, pri ktorých dochádza k zníženiu odolnosti organizmu voči nákazám. Neodôvodnené užívanie niektorých vitamínov môže vyvolať ochorenie z ich nadbytu (hypervitaminózy). Pre ľahšiu predstavivosť možno uviesť, že človek za 60 rokov života zje približne 80g mäsa, ale na tento čas mu postačia napr. dve desatiny gramu vitamínu D.

Veľká väčšina vitamínov sa dnes vyrába umele (synteticky).

Vitamíny delíme obvykle na dve skupiny: vitamíny rozpustné v tukoch a vitamíny rozpustné vo vode.

Vitamíny rozpustné v tukoch sú najmä:

  • Vitamín A, označovaný ako axeroftol, novšie retinol. Je to látka žltej farby a jej nedostatok vyvoláva najskôr stratu schopnosti vidieť za šera (šerosleposť). Znižuje aj odolnosť proti infekciám a zaviňuje zlé hojenie rán. Pri pestrej strave nemusíme mať obavu o nedostatok tohto vitamínu, pretože zdravá pečeň si ho vie zaobstarať z provitamínu karoténu, ktorým sú rozličné potraviny v dostatočnej miere zásobené. Zvýšenú potrebu vitamínu A majú ženy v ťarchavosti. Obsahuje ho najmä zelenina (mrkva, paradajky, červená paprika, špenát, šalát), z ovocia pomaranče a marhule, ďalej rybí tuk, mlieko, maslo a vajcový žĺtok. Denná spotreba je asi 2 mg. Vitamín sa teplom (varením, pečením) rozkladá.
  • Vitamíny D 2-5, označované ako kalciferoly. Najdôležitejší z nich je D2. Usmerňujú hospodárenie vápnikom a fosforom, čo podmieňuje normálny vývoj kostí a zubov. Z toho plynie ich veľká dôležitosť pre deti, ktoré ich v prvých dvoch rokochh potrebujú päťkrát viac ako dospelí. Pri jeho nedostatku kosti zostávajú mäkké a krivia sa, u dospelých sa kosti a zuby odvápňujú. Nakoniec kosti zmäknú a ľahko sa zlomia. Naproti tomu prebytok vitamínu D vyvoláva ukladanie vápenných solí na cievnych stenách (zvyšuje aterosklerotické zmeny). Obsahuje ho najmä rybí tuk a morské ryby. Jeho množstvo v bežnej strave je nízke. Tento nedostatok odstraňujeme slnením, príp. ožarovaním umelým horským slnkom; vtedy vplyvom ultrafialových lúčov sa vitamíny D tvoria v koži z provitamínov uložených v tukových bunkách. Pigment v opálenej koži cloní slnečné lúče a tak zabraňuje ich škodlivosti. Denná potreba tohto vitamínu je 0,025 mg.
  • Vitamín E – tokoferol. Je rastovým a preventívne protisterilným činiteľom. Nepoznáme ochorenie človeka z jeho nedostatku; niektorí usudzujú, že vyvoláva svalové dystrofie. Najnovšie sa zistilo jeho ochranné pôsobenie proti ateroskleróze. Vitamín E sa vyskytuje v obilných klíčkoch (najmä pšeničných), v menšej miere v mlieku a masle. Potreba pre človeka sa odhaduje na 5 mg denne.
  • Vitamín K – fylochinon, faktory K. Nedostatok sa prejavuje sklonom ku krvácaniu a poruchami zrážania krvi. Nachádza sa v zelených častiach rastlín. U človeka sú vlastné prejavy nedostatku tohto vitamínu zriedkavé, pretože mnoho vitamínu K produkuje črevná flóra. Denná potreba sa odhaduje na 0,001 mg.
  • Vitamín F. Označuje základné (esenciálne) nenasýtené mastné kyseliny – linolovú a linolénovú. Aj keď nie sú známe poruchy z tejto avitaminózy, súdi sa, že prítomnosť vitamínu F je žiadúca pre normálny metabolizmus a upravuje hlavne kožné ochorenia.

Vitamíny rozpustné vo vode sú najmä:

  • Skupina vitamínov B, má asi 20 členov. V pomenovaní nie je jednotnosť, najmä v zložkách B-komplexu. Najčastejšie poruchy sú z nedostatku vitamínu B1 (tiamín, aneurín, vitamín antineuritický), čo sa ohlasuje telesnou i duševnou únavou, nechuťou do jedenia, poruchami trávenia a krvného obehu, pocitmi stiesnenosti. Jeho denná spotreba je do 1 mg. Z hľadiska výživy jeho najdôležitejším dodávateľom je čierny chlieb a zemiaky. Iným zdrojom sú pivovarské kvasnice, pekárske droždie, zvieracie vnútornosti, ovsené vločky, ovocie, med a bravčové mäso. Biely chlieb a pečivo jeho spotrebu zvyšujú. B2-komplex tvoria riboflavín, niacín, kyselina listová a pantoténová; jeho nedostatok vyvoláva prevažne poškodenie slizníc. Osobitnú dôležitosť má ešte B12 (kobalamín), ktorý nebol dokázaný v rastlinách, ale vyskytuje sa najmä v surovej pečeni. Podporuje tvorbu a dozrievanie krviniek pri zhubnej malokrvnosti. Do komplexu B sa zvyčajne ráta aj cholín; patrí medzi lipotropné látky, ktoré majú vplyv na metabolizmus tukov v pečeni. Nachádza sa najmä vo vajcovom žĺtku.
  • Vitamín C (kyselina askorbová) je spomedzi všetkých najpopulárnejší. Pre väčšinu cicavcov nie je však vitamínom, tvoria si ho vlastnou syntézou. Jeho potreba u človeka je však značná, 75 mg denne, čím sa blíži potrebe základných (esenciálnych) aminokyselín. Príčinu toho nepoznáme. Nedostatok vitamínu C sa prejavuje telesnou i duševnou únavou, malátnosťou, nechuťou do jedenia, bledosťou, častým krvácaním z nosa a ďasien. Znižuje odolnosť voči infekciám. Prívod vitamínu C musí byť plynulý, pretože jeho prebytky sa vylučujú močom. Jeho zdrojom je predovšetkým zelenina, paprika, kapusta, paradajky, karfiol i zemiaky. Ovocie vo všeobecnosti má ho menej, výrazný je však v šípkach, čiernych ríbezliach, citrusovom ovocí, v jahodách a vo včelom mede. Namáčaním vo vode a varením sa vyplavuje a teplom sa ničí. Pomerne stály je v kyslej kapuste a zemiakoch. Škodí mu aj silné okysličovanie; preto nesmieme nechávať nakrájanú zeleninu dlhší čas na vzduchu, alebo hlávkový šalát príliš rozkrajovať.

Názov vitamíny pokladajú niektorí moderní autori za zastaralý (triviálny), lebo vitamíny sú definované ako látky, ktoré potrebuje telo v nepatrnom množstve a nevie si ich samo vyrobiť. Podobne sú však potrebné aj niektoré esenciálne amínokyseliny, i keď vo väčších dávkach, a minerálne soli. Vitamíny sa preto zaraďujú medzi esenciálne exogénne (zvonka prijímané) účinné látky na rozdiel od chemicky blízkych hormónov, ktoré sú endogénne (vytvárané telom), a to ako katalyzátory (exogénne kofermenty).

Látky, ktoré rušia účinok vitamínov, nazvali antivitamíny; dnes poznáme pre každý vitamín jeden alebo viacej príslušných antivitamínov a koncepcia antagonizmu medzi vitamínmi a antivitamínmi má základnú dôležitosť pre osvetlenie mechanizmu účinku niektorých liečiv.

Jedným z prvých bol objav antivitamínu K pri kŕmení oviec komonicou (Melilotus albus Medik), obsahujúcou dikumarol, ktorý je antagonistom vitamínu K – zabraňuje zrážaniu krvi, v nadbytku je príčinou až fatálnych hemorágií.


Print Friendly, PDF & Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *