V zdravom tele zdravý duch

od autora: | 15. novembra 2021
raňajky

Ak sme zdraví, vieme sa prispôsobiť zmene. Keď naše telá a mysle dostávajú to, čo potrebujú, a nie sú preťažené, dokážu úspešne čeliť problémom. Ak máme dostatok energie, ostávame na nohách, no strácame rovnováhu, ak nás čosi prisilno postrčí. Teda čo je to tá energia, ako ju získavame a uchovávame a ako si telo dokáže udržať rovnováhu a harmóniu, ktoré vytvárajú pocit pohody?

Telo človeka je živé, neustále sa hýbe a mení. Ustavične sa hojí a obnovuje – bunky odumierajú a nahrádzajú sa, potrava sa spracúva, kyslík prúdi dnu a poháňa biochemické „pece“, ktoré nám poskytujú energiu. Telesným a duševným požiadavkám vyhovujeme nepretržitým prispôsobovaním svojich vnútorných sústav. Môžu zahŕňať niečo ako abnormálne gény, chemické toxíny, patogénne mikroorganizmy, príp. neustále napínanie pri nepohodlnej pracovnej polohe, následky poranenia či celkové kôrnatenie tepien. Na organizmus môže pôsobiť aj duševné utrpenie, napr. emocionálne napätie z náročného vzťahu, finančné tlaky či úmrtie milovaného človeka.

Zdravý rozum nám hovorí, že to, akí zdraví sa cítime, musí ovplyvňovať náš prístup k životu, a že keď negatívne vplyvy prevážia nad prirodzenou odolnosťou nášho tela a mysle, ochorieme. Spojenie medzi mysľou a telom je úplné – jedno ovplyvňuje druhé.


12 krokov na dosiahnutie pohody

Je veľa vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste zvýšili kvalitu svojho života, napr. správna výživa a cvičenie.

  1. Jedzte čerstvú potravu. Je to lepší zdroj vitamínov a minerálov ako tie najlepšie výživové doplnky. Antioxidanty vychytávajú voľné radikály (mimoriadne reaktívne chemické zlúčeniny), ktoré poškodzujú telové bunky. Správnu výživu berte vážne a zvoľte si stravu bohatú na vlákninu a antioxidanty a chudobnú na tuky.
  2. Do svojho každodenného zaužívaného programu zaraďte cvičenie, budete sa cítiť lepšie. Cvičenie posilňuje kosti a srdce a zlepšuje náladu. Používajte radšej schody ako výťah, čo najčastejšie chodievajte pešo, nájdite si šport, ktorý vám prináša radosť, a pravidelne sa mu venujte.
  3. Pravidelne sa uvoľňujte a ceňte si všetko dobré, čo vám život prináša. Relaxácia zabraňuje tomu, aby telo zostalo v pohotovostnom stresovom režime. Každý deň si nájdite čas na uvoľnenie, aj keď len na 15 minút.
  4. Nezabúdajte na životný stres a zo všetkých síl ho minimalizujte. Stres zaťažuje telesné sústavy a prispieva k mnohým zdravotným problémom. Napíšte si, z čoho pramení váš stres a potom pracujte na jeho minimalizovaní alebo odstránení.
  5. Ceňte si seba samého. Zaoberajte sa svojimi kladmi, nie zápormi. Ľudia s veľkým sebavedomím lepšie zvládajú životné skúšky. Veriaci v Trojjediného Boha sa odporúčajte do Božích rúk.
  6. Myslite pozitívne. Optimizmus a humor prospievajú zdraviu. Zabudnite na staré krivdy, ktoré vás môžu psychicky ťahať ku dnu. Odpustite druhým.
  7. Komunikujte zrozumiteľne. Jasné dorozumievanie je dôležité vo všetkých oblastiach života. Zrozumiteľným vyjadrením svojich potrieb a myšlienok predídete stresujúcim nedorozumeniam a konfliktom. Povedzte, čo si myslíte, no čo najmilšie a najzdvorilejšie. Pozorne počúvajte, čo hovorí druhá strana.
  8. Budujte si sebavedomie. Verte tomu, že váš prínos je hodnotný. Sebavedomie vám dodáva schopnosť ovládať sa. Konajte sebaisto, často vám to dodá skutočné sebavedomie.
  9. Nadväzujte blízke vzťahy. Nepotrebujete ich veľa, ale zopár vzťahov je nevyhnutných. Pocit, že si ceníte ostatných a oni si vážia vás, je nevyhnutný na dosiahnutie duševnej pohody. Buďte otvorení. Nedovoľte, aby medzi vami a ľuďmi, ktorých máte radi, vznikol odstup.
  10. Každý deň si nájdite niečo, čo váš poteší. Život často spríjemňujú práve maličkosti, ktoré vám dokážu pozdvihnúť náladu a pomôžu vám zvládnuť náročné dni. Pozorujte svet okolo seba a ceňte si rozdávanie a príjimanie vľúdnosti.
  11. Buďte štedrí a majte súcit s druhými. Budete sa cítiť lepšie, ako keby ste boli sebeckí a cynickí. Altruizmus prospieva k zdraviu. Konajte dobročinne a nedovoľte, aby ste sa vplyvom moderného života správali neprívetivo.
  12. Buďte vďační. Ste živý zázrak a máte právo byť tu rovnako ako všetci ostatní ľudia. Na konci každého dňa si vďačne spočítajte jeho dary, nech sú akokoľvek malé. Zabudnite na všetko zlé a dajte zajtrajšku ďaľšiu šancu.

Tri úrovne mysle a tela

Celok ľudskej mysle a tela zahŕňa tri vzájomne prepojené úrovne: biochemickú, telesnú a psychosociálnu, v rámci ktorých môžeme uvažovať o aspektoch zdravia. Navzájom spolu súvisia, takže vplyv na jednu úroveň sa prejaví aj na ďaľších.

Pri samoregulácii organizmus využíva všetky tri úrovne:

  • biochemickú, ktorá poháňa telesné procesy
  • telesnú, ktorá podporuje orgány a orgánové sústavy
  • psychosociálnu, ktorá riadi myšlienky, túžby, činy a emócie

Výdatný nočný spánok po vyčerpávajúcom dni plnom stresu umožní, aby biochemická „pec“ vychladla, telesné štruktúry si oddýchli a uvoľnil sa a aby myseľ vstrebala udalosti dňa. Ak sa podnety zintenzívnia, neustupujú alebo sú priveľmi časté, môžu prekonať obdivuhodnú schopnosť mysle a tela prispôsobiť sa. Zvládnutie problémov závisí od energie a poriadku, no ak sa zdroje človeka vyčerpajú, podkope to jeho schopnosť udržať si rovnováhu. Ak je ohrozená integrita telesných štruktúr, mysle a chemických procesov v bunke, systémy obrany a obnovy môžu začať zlyhávať.

Významné faktory narúšajúce samoreguláciu môžu byť očividné alebo ťažko postrehnuteľné, intenzívne alebo rozptýlené, krátkodobé alebo dlhotrvajúce. Môže k nim patriť krátkotrvajúce ťažké zranenie, napr. pri autonehode, úmrtie, ktoré vyvolalo depresiu, každodenné uponáhľané obedy v práci, ktoré spôsobili záchvaty porúch trávenia, či chrípka, ktorou sme sa nakazili od infikovaného človeka. Výsledné nepriaznivé následky nás významným spôsobom informujú o tom, ako sa prispôsobujeme nárokom, ktoré sa na nás kladú, o záležitostiach, ktorým sa musíme venovať, a o zmenách, ktoré možno budeme musieť urobiť.

Stimuly ovplyvňujú všetky tri úrovne – psychosociálnu, telesnú a biochemickú. Keď sú poprepájané, problém na jednej z úrovní ovplyvňuje fungovanie zvyšných dvoch. Napr. biochemická porucha ako nedostatok živín či potravinová precitlivenosť môže mať psychologické následky, napr. depresiu. Osamelosť, depresia, úmrtie blízkeho človeka a vnútorné konflikty môžu podkopať imunitný systém, zatiaľ čo štruktúrne poškodenie spôsobí bolesť, ktorá potom naruší pohodu a medziľudské vzťahy. Z toho vyplýva, aby ste dopriali telu, čo potrebuje, aby správne fungovalo, a vyhýbajte sa všetkému, čo mu škodí. Urobte všetko potrebné, aby ste sa o seba postarali z intelektuálnej, citovej a duchovnej stránky.


Ľudské telo

Mozog je časť centrálnej nervovej sústavy, ktorá je uložená v lebke a prijíma a interpretuje signály z iných častí tela a vonkajšieho prostredia. Máme tendenciu pokladať ho za inteligentný a tvrdiť, že riadi telo. Mozog je sieťou takmer nekonečného množstva navzájom prepojených neurónov, ktoré sú spojené s celým telom.

Ak má medicína zvládnuť problematiku zdravia, a nie iba čeliť chorobám, musí pochopiť mimoriadnu schopnosť živého organizmu udržiavať podmienky, ktoré sú dostatočne stabilné na to, aby v nich vôbec mohol prebiehať život. Priveľká horúčava či chlad, priveľmi kyslé či zásadité prostredie, priveľké množstvo odpadových produktov alebo nedostatok živín, a zomrieme. To platí aj pre vnútornú architektúru tela a vonkajšiu formu, pretože nie sú nemenné, ale neustále sa odbúravajú a rekonštruujú. Aj vedomie o sebe samom vzniká z víru zmyslových dojmov a spomienok.

Na biochemickej úrovni majú vlastnosti, ktoré vznikajú z tejto siete, schopnosť organizovať sa, riadiť nespočetné chemické reakcie, ktoré poskytujú energiu a tvoria živé tkanivá.

Mierna zaťažkávajúca skúška pre telo zvyčajne vedie k zotaveniu či dokonca k posilneniu odolnosti. Problémy, s ktorými sa organizmus úspešne vyrovná, sa prejavia zlepšením imunity, väčšou fyzickou zdatnosťou a vhodnejším spôsobom zvládania náročných situácií. Dlhodobým pôsobením zlých okolností môže zlyhať imunita alebo môžu vznikať rôzne choroby. Ak človek nezaregistruje správy tela o nepohode a nezmení zvyky, ktoré predchádzajú zotaveniu, telo sa preťaží. Klasická medicína hľadí na organizmus ako na biologický stroj a identifikuje biologickú chorobu, napr. cukrovku, rakovinu, ochorenie srdca či artritídu. Konvenčná liečba opravuje „pokazenú súčiastku“ alebo ju odstraňuje. Môže ísť o náhradu chýbajúceho hormónu, usmrcovanie baktérií antibiotikami, medikamentózne znižovanie krvného tlaku, potláčanie zápalu steroidmi, náhradu upchatej tepny umelým transplantátom alebo vyrezanie rakovinového nádoru.

V 80. rokoch 20. storočia začali psychológovia, imunológovia a endokrinológovia zbierať informácie a zistili, že môžu vystopovať chemické dráhy spájajúce mozgovú činnosť k fyziologickým procesom v tele. Už dlho sa vie, že stresové hormóny adrenalín a kortizol potláčajú tvorbu protilátok, látok, ktorými organizmus bráni pred chorobami. Štúdie z rokov 1977 a 1983 ukázali, že biele krvinky (hlavná zložka imunitného systému) mužov, ktorých postihla smrť blízkej osoby, boli dočasne ochromené, čo možno spôsobilo úmrtia vyvolané tzv. syndrómom zlomeného srdca.

Mozog a centrálna nervová sústava sú kontrolnými centrami pre vedomé aj automatizované životné procesy. Z hľadiska evolúcie máme tri mozgy. Prvý, mozgová kôra, je najmladší zo všetkých a umožňuje racionálne myslenie a reč. Tradičná psychoterapia a terapia rozhovorom sa usilujú ovplyvniť tento „vedomý“ mozog. Ľavá strana mozgovej kôry spracúva informácie lineárne a koordinuje aspekty ako reč a numerické zručnosti. Pravá strana sa zaoberá nelineárnymi priestorovými vzťahmi, metaforami a hudbou. Nedávny výskum naznačil, že emocionálna blízkosť v prvých mesiacoch života umožňuje zvládať emócie, citlivo reagovať na iných a prežívať pocity radosti a krásy. Pod predným mozgom leží druhá, staršia časť mozgu, ktorú máme spoločnú s ostatnými cicavcami. Tá zohráva úlohu v nelineárnych a neracionálnych aspektoch, emóciách, pamäti a pocitoch. Táto časť mozgu je bohatým zdrojom látok. Tieto látky sa však nenachádzajú iba v mozgu, pretože všetky telové bunky sú pokryté receptormi, ktoré po nich neustále pátrajú a zároveň vysielajú vlastných poslov v podobe molekúl komunikujúcich s určitými miestami v mozgu. Tretia časť mozgu – predĺžená miecha, nachádzajúca sa na spodine lebky, je sídlom inštinktov a podvedomých procesov riadenia tela, napr. dýchania.

Pocit pohody nespočíva iba v mysli, ktorá nie je obmedzená iba na mozog. Povaha jednotlivca je teda fyzická aj psychická, pretože mozog aj telo zohrávajú rozhodujúcu úlohu. Je však povaha niečím, čo dedíme, alebo sa učíme byť takými, akí sme? Štúdia, v ktorej požiadali 2000 ľudí, aby ohodnotili mieru svojej pohody ukázala, že ľudia, ktorí sa cítili vo veľkej pohode, zvyčajne udávali, že mali šťastné detstvo, boli zväčša optimistickí, cítili, že ostatní si ich vážia a že majú život pod kontrolou. Rodia sa ľudia už takíto alebo ich optimistický postoj formuje výchova a učenie? Pravdepodobne sa tu uplatňujú oba faktory. Spôsob akým reagujeme na životné požiadavky, a to, ako vyjadrujeme svoje pocity, záleží aspoň sčasti od genetického a telesného zloženia a chemických procesov v mozgu. Môžeme povedať, že náš osobný štýl komunikovania so svetom okolo nás má konkrétny telesný základ. Najnovšie dôkazy hovoria o tom, že pozitívne pocity zvyšujú aktivitu v ľavom čelovom laloku mozgu. Ak niekomu dáte podnet, táto časť mozgu začne pracovať intenzívnejšie. Dokonca aj bábätká sa takto správajú, keď hľadia na matku.


Bunka

Celé telo sa skladá z buniek a spojivového tkaniva. Každá bunka je neuveriteľne zložitá štruktúra vykonávajúca životné procesy. Bunky premieňajú molekuly potravy na energiu a stavebné materiály ničia toxíny, zväčšujú sa a delia, aby naše telo rástlo, hoja rany a nahrádzajú odumreté bunky. Rozličné druhy buniek majú rôznu prirodzenú dĺžku života, prirodzené obmedzenie počtu delení a reprodukcie. Napr. červené a biele krvinky sa môžu deliť milióny ráz, no väčšina nervových buniek sa vôbec nereprodukuje. Len čo bunka dosiahne svoje prirodzené obmedzenie, začne chradnúť a odumrie. Keď zahynie kritický počet našich buniek, umrieme aj my. Niektoré druhy buniek nestarnú. Baktérie sa delia donekonečna, kým ich neusmrtí nejaký vonkajší vplyv. Aj rakovinové bunky sú nesmrteľné, ustavične sa delia, kým ich nezahubí liečba alebo pacient nezomrie. Bunky navzájom komunikujú prostredníctvom chemických poslov vo vnútrobunkových tekutinách, zároveň sú však zložito spojené s miechou a mozgom mimoriadne jemnými filamentmi nervových vláken, ktoré siahajú ku každej z nich. Špecializované zóny vo vonkajšej vrstve vnútra bunky (cytoplazma) tvoria energiu alebo vylučujú osobitné molekuly, vďaka ktorým orgán plní špecializovanú funkciu. Napr. pečeňové bunky produkujú veľké množstvo enzýmov, katalyzátorov urýchľujúcich chemické procesy detoxikácie, fibroblasty vytvárajú podpornú hmotu kože zloženú z kolagénov a elastínu a hrajú úlohu pri hojení rán. Drobné detaily vnútornej bunkovej architektúry sa skúmajú pomocou nových a čoraz výkonnejších mikroskopov a veda prišla na to, že každá bunka má vlastný cytoskelet. Slúži na leštenie, stabilizuje jadro (ústredný riadiaci systém bunky) a podopiera bunkovú membránu. Cytoskelet predstavuje aj komunikačnú sieť vnútri bunky, ktorou sa fyzikálne sily (tlak a napínanie) prenášajú na jadro. Výbežok cytoskeletu sa spája s výbežkami iných buniek.


Gény

Rozhodujúcu úlohu v zdraví človeka zohráva jeho genetický základ. Gén je úsek DNA, ktorý obsahuje inštrukcie na tvorbu konkrétnej bielkoviny, jednej z hlavných molekúl tvoriacich naše telo. Gény skladujú a spracúvajú biochemickú informáciu. Dlhé veky sa gény vyvíjali ako súčasť celých organizmov a zároveň ako reakcia na vzťah organizmov k životnému prostrediu. Gény sú usporiadané v chromozómoch (kúskoch DNA), ktoré obsahujú genetické inštrukcie riadiace naše biochemické zloženie a určujúce mnohé naše fyzické aspekty. Jadro každej bunky nášho tela obsahuje 46 chromozómov – 23 z nich sme zdedili po matke a 23 po otcovi. Odhaduje sa, že táto súprava génov, ktorú má každý z nás, obsahuje približne 90 000 párov génov. Po oboch rodičoch sme zdedili po 23 chromozómov, v našom tele sa nachádzajú dve kópie väčšiny génov, čo ovplyvňuje naše zdravie. Ak je totiž jeden gén poškodený, zvyčajne sa môžeme uchýliť k ďaľšiemu. V niketorých prípadoch však môžeme mať len jednu kópiu génu. Iba 22 z 23 páeoc chromozómov v každej bunke zodpovedá jeden druhému. Pohlavné chromozómy môžu byť odlišné. Ženy majú dva chromozómy X, jedenn po matke, druhý po otcovi. Muži majú iba jeden chromozóm X po matke a jeden chromozóm Y po otcovi, tzv. že mnohé z génov v chromozóme X nemajú u mužov druhú kópiu a spôsobujú, že genetické choroby vyvolané poškodenými génmi v chromozóme X, napr. farbosleposť na červenú a zelenú farbu a hemofília, sú častejšie u mužov ako u žien. Genetické informácie v ľudských bunkách sa však nenachádzajú iba v jadre. Zistilo sa, že DNA obsahujú aj mitochondrie, bunkové organely zodpovedné za tvorbu energie. Mitochondriálna DNA riadi systém enzýmov zodpovedných za aeróbne dýchanie, ale aj bielkovín dôležitých pre nervovú či srdcovo-cievnu sústavu. Mutácie tejto DNA súvisia s ochoreniami ako cukrovka, hluchota, Alzheimerova a Parkinsonova choroba. Úlohu mutácií mitochondriálnej DNA skúma nové odvetvie lekárstva – mitochondriálna medicína.


Print Friendly, PDF & Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *