SPÔSOBY POUŽITIA LIEČIVÝCH RASTLÍN

od autora: | 4. mája 2021

Liečivé účinky rastlín závisia nielen od ich kvality a vlastností, ale aj od spôsobu použitia. Liečivé rastliny sa používajú čerstvé alebo sušené, vnútorne alebo zvonku, nespracované alebo spracované v rozličných formách, samostatne alebo s inými liečivami, prípadne aj synteticky vyrobenými.

Rastlina je väčšinou najúčinnejšia v čerstvom stave. Pripravujú sa z nej najmä šťavy (rozmliaždením a vylisovaním cez čisté plátno), z mladých listov jarné šaláty, bylinkové polievky, … Niekedy sa používajú listy alebo byle, najčastejšie však plody, priamo bez prípravy. Tento spôsob je však obvyklý len v jarných a letných mesiacoch, lebo rastliny nemožno hocikedy zbierať a čerstvá rastlina sa dlho neudrží. Preto sa vo všeobecnosti používajú viac sušené liečivé rastliny čiže drogy.

Drogy sa pred použitím rozdrobia, aby sme z ich obsahu čo najviac vyťažili. Tvrdšie rastlinné časti (najmä koreň, plody a semená) polámeme, potlčieme alebo popučíme, mäkké rastlinné časti (vňať, listy, kvety) nadrobno porežeme. Môžeme poznať rôzne druhy narezaných rastlín (I. – rezané, II. – drobno rezané, III. – veľmi drobno rezané alebo hrubo tlčené, IV. – VII. hrubo až najjemnejšie práškované – podľa hustoty sita, cez ktoré sa preosievajú).

Používanie drog sa riadi ich farmakodynamickými vlastnosťami čiže podľa účinkov, ktoré majú na zdravý alebo chorý organizmus. Pri jedných prevláda účinnosť viac-menej jedným smerom (napr. keď nositeľom účinku je zväčša jedna látka, povedzme horčina), pri druhých je účinnosť viacsmerná, tzv. droga má širšiu liečivú pôsobnosť. Obsahové zložky niekedy pôsobia nerovnomerne (napr. aj podľa toho, ako rýchlo organizmus jednotlivé látky vstrebe a vylúči), takže účinky potom kolíšu. Drogy s prevládajúcim (dominantným) účinkom používame aj samostatne, ináč väčšinou len pomiešané čiže vo forme zmesi (čajoviny).

Čajovina (species) je zmes rastlinných drog rozdrobených na predpísaný stupeň. Oficiálne čajoviny, ktoré sa používajú na prípravu nápojov alebo obkladov sa zhotovujú v lekárňach. Čajovina sa zostavuje na vopred určený cieľ. Pritom máme na zreteli, či účinnosť liečebného prostriedku je potrebné zvýšiť čiže znásobiť alebo rozšíriť čiže doplniť. Zvýšenie sa dosiahne zmesou drog viac-menej rovnako účinných; napr. na povzbudenie trávenia (chuti do jedenia) to budú drogy s prevládajúcim obsahom horčín. Rozšírenie sa uskutoční zmiešaním drog s približne rovnakou viacsmernou účinnosťou, alebo k základnej účelovej droge, príp. k základným drogám s rovnako dominujúcimi účinkami sa pridajú podľa potreby ďaľšie, ktoré svojimi vlastnosťami čajovinu doplňujú. Zmesi neprekombinovávame, tzv. nemiešame spolu viac drog, ako je nevyhnutne potrebné. Užitočné je pridať do čajoviny drogu na zlepšenie vône alebo chuti. S jedovatými drogami vo vlastnom záujme nemanipulujeme.

Na zostavenie čajoviny je potrebné poznať vlastnosti drog, tzv. účinky v nich obsiahnutých liečivých látok a chorobu, ktorú chceme liečiť (terapia), príp. ktorej chceme predchádzať (prevencia). Neobíde sa to bez odborných znalostí.

Každá čajovina obsahuje väčšinou jednu alebo aj viac základných (hlavných) drog, ktoré tvoria podstatnú časť lieku, ďalej v menšom množstve drogy pomocné (podporné), ktoré účinok lieku zosilňujú, príp. aj drogy, ktorými sa upravuje chuť, vôňa alebo aj vzhľad čajoviny; najčastejšie je to niektorá aromatická droga, napr. list mäty piepornej. Náležite upravené drogy (porezané, potlčené, …) v predpísanom množstve odvážime a dobre zmiešame. Na recepte sa to vyznačuje skrátene: zmiešaj a priprav čajovinu.

Čajoviny sa zhotovujú často v rovnakom pomere, čiže ich miešajú z rovnakých dielov každej v čajovine obsiahnutej drogy. Niekedy je však pomer, v akom sa drogy miešajú, rozdielny, najmä pri potencovaní alebo dopĺňaní, ako aj vtedy, keď ide o drogy so silnejšími účinkami (z posledných býva vždy len veľmi malé množstvo).

Na prípravu čajovín sa používajú – ak nie je určené inak – rezané kvety, listy alebo kôra, nadrobno rezané vňate, veľmi drobno rezané korene (pod tým je potrebné rozumieť aj podzemky), plody, semená (v domácnostiach ich obyčajne potlčieme alebo popučíme). Novopripravené čajoviny nesmieme miešať so zvyškami starej zásoby.

Čajoviny nesmú obsahovať časti jedovatých alebo inak nebezpečných rastlín (dostať ich iba v lekárňach na lekársky predpis). Rastliny, ktoré môžu vo väčšom množstve škodiť, používame veľmi opatrne.

Najjednoduchší a v domácnostiach najbežnejší spôsob zužitkovania liečivých rastlín alebo drog, známy už v staroveku, sú čaje, čiže vodné výluhy rastlinných častí, získané spravidla za tepla. Rozličný charakter rastlinných obsahových látok určuje aj rozličné spôsoby prípravy liečivých čajov. Niektoré účinné látky z rastlín pri vyššej teplote unikajú (napr. éterické oleje), iné sa dlhým varom rozkladajú (napr. sliz, škrob), alebo do roztoku prejdú len vtedy, keď rastliny riadne povaríme (napr. triesloviny). Najobyklejšie sú odvary a zápary.

Odvary pripravujeme najmä z podzemných častí a z tvrdších nadzemných rastlinných častí (z kôry, dreva alebo zo semien a plodov), ale aj z častí byľových, obsahujúcich neunikavé, pomalšie sa rozpúšťajúce účinné látky (teda napr. z drog, v ktorých nositeľom účinkov sú triesloviny, kyselina kremičitá, …). V domácnosti ich pripravujeme spravidla tak, že rastlinné časti povaríme vo vode podľa potreby (5 – 30 minút, pričom vyparenú vodu doplníme), ale vždy len toľko, aby sa vylúhovali, potom odstavíme a prelejeme.

Zápary pripravujeme zväčša z mäkkých rastlinných častí (vňať, listy, kvety), najmä však z častí obsahujúcich látky ľahko sa vyparujúce (napr. éterický olej) alebo rozkladajúce (napr. arbutín, antrachinónové deriváty). Zalejeme ich vriacou vodou (predtým možno navlhčiť vodou obyčajnej teploty), prikryjeme a necháme asi 5 – 15 minút pod pokrievkou stáť. Používame porcelánové alebo sklené nádoby, ktoré predtým vypláchneme horúcou vodou, aby sa vyhriali.

Hotový odvar alebo zápar prelejeme (precedíme, prefiltrujeme) cez nehrdzavejúce cedidlo alebo cez plátenko do šálky, aby nám do roztoku okrem potrebných účinných látok nepreniklo aj zbytočné množstvo sprievodných čiže vedľajších a balastných látok, ktoré na celkovú účinnosť drogy nesporne viac-menej vplývajú. Roztok tvoria rozpustné látky, ktoré sa rozpustili v rozpúšťadle – v danom prípade vo vode.

Drogy prevažne s obsahom slizovitých látok spravidla macerujeme. Macerácia (zmäkčovanie) je dlhodobé vylúhovanie rozdrobených tuhých liečiv tekutinami pri obyčajnej teplote (15 – 25 º C). Môže trvať aj viac hodín (napr. cez noc), ba aj dní. Občas nezaškodí pomiešať.

Pri čajovinách zhotovených z drog, ktoré svojimi obsahovými látkami vyžadujú rôzny spôsob použitia, pripravujeme čaj kombinovane. Napr. čaje so slizovitými a aromatickými látkami pripravujeme kombináciou macerátu so záparom: rastlinné časti necháme najprv v polovičnom množstve vody vylúhovať aspoň 30 minút za studena, potom scedíme, zalejeme rovnakým množstvom vriacej vody a necháme postáť. Čaje s aromatickými látkami a trieslovinami pripravujeme kombináciou záparu s odvarom: rastlinné časti najprv polovičným množstvom vriacej vody zaparíme, scedíme a potom ich v druhej polovici vody ďalej povaríme. V každom prípade oba výluhy zlejeme.

Rovnako postupujeme aj vtedy, keď sa čajovina skladá z tvrdých i mäkkých rastlinných častí, príp. čaj pripravíme odvarom. V takomto prípade však je potrebné – podľa možností – tvrdšie časti zmesi dať do vody skôr a mäkšie len chvíľu pred odstavením, aby sa zbytočne dlho nevarili. Inak čajovinu pred upotrebením vždy dobre premiešame (potrasieme), aby nám tvrdšie (a ťažšie) kúsky nezostali naspodku.

Čaj pripravujeme v nádobách z nehrdzavejúceho materiálu, v nepoškodených smaltovaných (emailových) nádobách, alebo v nádobách z polievanej vypálenej hliny, … Prelievame ho do porcelánovej šálky alebo do skleného pohára. Pri styku so železom, príp. inými kovmi by sa totiž účinné látky mohli rozložiť. Nádoby s čajom majú byť vždy prikryté.

Čaje pripravujeme z kvalitných a nie starých, teda nie z viac rokov skladovaných drog (čajovín), ktoré predtým, ak je potrebné, ešte rozdrobíme. Plody a semená majú byť hrubo práškované, ostatné časti veľmi drobno rezané. Najvhodnejšia je príprava jednorazová, na jedno použitie. Možno však pripraviť naraz aj celodennú dávku (pri opakovanom používaní, napr. keď pijeme čaj po dúškoch), ale vtedy čaj prelejeme do nádobky, v ktorej sa dlhší čas udrží nápoj teplý (napr. do termosky) alebo vlažný (do poľnej flašky, …) a uzavrieme, alebo (v hrnčeku) aspoň prikryjeme. V nezakrytej nádobe sa čaj môže na vzduchu rozložiť, prachom infikovať, … Čaj starší ako 24 hodín už nie je súci na pitie, lebo zapácha. Tzv. silné čaje (roztoky s nadpriemerným množstvom rozpustných látok, príp. s dlhším rozpúšťaním) obsahujú najviac balastných látok, spravidla otmavejú, zhustnú, … a sú menej hodnotné. Správne pripravený čaj má jasnú farbu (zelenkastú, žltkastú, príp. červenkastú). Ak čaj sladíme, potom je najlepšie sladiť medom, ktorý sám má liečivú hodnotu. Keď niet medu, sladíme cukrom alebo aj cukornými produktami. Ak musíme sladiť sacharínom (napr. pri cukrovke), pridávame ho až potom, keď čaj už trochu vychladol.

Väčšinou sa má pripraviť z 1 g drogy 10 g čaju, zo slizovitých drog až 20 g. V liečebnej praxi na pohárik (1 dl) alebo šálku (1, 5 dl) vody predpisujú za kávovú lyžičku, tzv. 1,5 – 2,5 g, príp. za polievkovú lyžicu, tzv. asi 5 g zmesi. Ľudovo sa nápoj pripravuje tak, že na čajovú šálku (tzv. 2,5 – 3 dl) dáme toľko zmesi, koľko sa vojde do troch prstov, teda za 1 – 2 polievkové lyžice (podľa účelu i povahy materiálu). Ďeťom sa dávky znižujú na polovicu až tretinu podľa veku a lekárskej rady. Jedna polievková lyžica (voľne, nie vrchovato naplnená) obsahuje asi 3 – 5 g kvetov alebo listov, 6 – 10 g koreňov alebo dreva, 5 – 10 g semien, vo všeobecnosti asi 5 g zmesi.

Čaje pijeme teplé alebo aspoň vlažné (nie studené!), spravidla nesladené, nalačno alebo podľa potreby v množstve, aké organizmus žiada alebo znesie, jednorazove (1 – 3 dl) alebo opakovane (najviac pol až trištvrte litra denne) podľa toho, na aký cieľ slúžia.

Močopudné čaje pijeme viac ráz denne.

Čaje, ktoré povzbudzujú chuť do jedenia, žlčopudné, na podporu trávenia, … pijeme obyčajne 3x denne, asi po 1 dl vždy 15 – 30 minút pred jedením.

Čaje, ktoré pomáhajú látkovej premene, príp. aj čaje, ktoré sa používajú pri zvápenatení tepien, pri vysokom krvnom tlaku, pri niektorých ženských chorobách, … pijeme viac-menej cez deň po dúškoch (aj od smädu), väčšinou nalačno.

Čaje, ktoré utišujú bolesť, proti hnačke, nadúvaniu (vetrom), … pijeme teplé podľa potreby jednorazovo v menších dávkach (asi 1 dl).

Preháňavé (pudivé) čaje a čaje, ktoré upravujú stolicu pijeme v menších jednorazových dávkach teplé večer (účinkujú po 8 – 16 hodinách), príp. aj ráno nalačno.

Čaje proti črevným parazitom (hlístam, …) pijeme jednorazovo večer pred spaním a ráno nalačno nesladené (medzitých nie je dovolené jesť).

Čaje, ktoré uľahčujú odkašliavanie sladíme a pijeme teplé jednorazovo (najlepšie večer, ale aj cez deň, ak sme doma).

Antireumatické čaje pijeme teplé večer pred spaním (spôsobujú potenie); možno ich sladiť.

Potopudné čaje pijeme jednorazovo čo najteplejšie podľa potreby (obyčajne na lôžku), sladené.

Upokojujúce čaje pijeme teplé jednorazovo v čase potreby, čaje, ktoré podporujú spánok pijeme večer; je možné ich sladiť.

Domáce zdravotné čaje napr. zo zmesi jahodových, ostružinových (černicových) a malinových listov alebo z usušených jabĺčkových šupiek, ako aj tzv. posilňujúce čaje (obsahujúce vitamíny) pijeme vždy čerstvo pripravené, a to jednorazovo väčšinou po jedení, teplé a sladené.

Účinky čajov sa prejavujú individuálne, teda nie u každého (a nie vždy) rovnako. Čo jednému osoží, druhému môže škodiť. Preto nesmieme piť čaje bez uváženia, ani si na niektorý druh príliš zvykať. Pri pití však musíme zachovávať pravidelnosť, a to po celý čas, kým choroba neprejde. Inak je potrebné sa držať zásady, že liečivé rastliny, z ktorých pripravujeme najmä rozličné domáce čaje, z času na čas striedame, aby účinky boli rozmanitejšie a celkove všestrannejšie. Liečivé čaje pijeme po dohode s lekárom. Platí to najmä pre chorých na srdce alebo na obličky a vôbec pri chorobách, pri ktorých je potrebné denný prívod tekutín regulovať.

V lekárňach sa vodné výluhy z drog pripravujú čoraz zriedkavejšie. Nahrádzajú sa koncentrovanými liehovými alebo vodnými výťažkami (extraktami) z drog, väčšinou pripravenými nepretržitým vylúhovaním drog pri obyčajnej teplote. Obsahujú väčšie množstvo účinných látok ako normálne výluhy.

Extrakty sú – podľa stupňa zahustenia – tekuté, riedke, husté, suché.

Tinktúry (ľudovo kvapky) sú väčšinou liehové výluhy z drog, pripravené rozličným spôsobom. V domácnostiach: Rastlinné časti s vylúhovadlom necháme asi 8 – 10 dní v uzavretej nádobe, chránenej pred svetlom pri obyčajnej teplote (15 – 25 º C). Nádobu (fľašu) naplníme asi do jednej štvrtiny alebo jednej tretiny rozdrobenými rastlinnými časťami a do plna ich zalejeme 95%-ným alebo aspoň koncentrovaným 85%-ným liehom, fľašu uzavrieme najlepšie sklenou zátkou (ak máme len korkovú, obložíme ju naspodku celofánom) a necháme vylúhovať. Výluh nepreciedzame, kvapky berieme priamo z roztoku. V lekárňach sa používa ako vylúhovadlo (rozpúšťadlo) väčšinou 60% lieh. Tinktúry sa pripravujú osobitným spôsobom (rozpúšťaním, maceráciou, perkoláciou, vírivou extrakciou).

Dospelým sa obyčajne dáva 10 – 20 kvapiek tinktúry v kalíšku (v polievkovej lyžici) teplej vody (niekedy aj na kocku cukru) podľa potreby; deťom len vo výnimočných prípadoch, aj to iba znížené dávky podľa veku a lekárskej rady.

Zvyšky rozpustných látok v roztoku možno využiť ešte vo forme záparu: zalejeme ich vriacou vodou do úrovne vo fľašiach a pijeme ako čaj (v malých dávkach asi šťvrť decilitra, lebo je silný).

Tinktúram podobné sú liečivé vína, ktoré pripravujeme rovnako, ale namiesto alkoholu je vylúhovadlom kvalitné, väčšinou hroznové víno (biele alebo červené – podľa účelu). Užívame ich väčšinou nalačno 2 – 3x denne (ráno alebo aj predpoludním a neskôr popoludní) za kalištek (polievkovú lyžicu).

Medicinálne vína, tinktúry a vôbec liehové výťažky z liečivých rastlín užívame len v zriedkavých prípadoch a podľa rady lekára.

Koncentrované roztoky sacharózy vo vode, v ovocných šťavách alebo vo výluhoch z drog sú sirupy; používame ich niekedy, aby sme spríjemnili chuť lieku.

Obyčajne pripravujeme sirupy tak, že odvážené (odmerané) množstvo cukru zalejeme dobre precedeným odvarom (záparom, macerátom) čajoviny, povaríme (pritom miešame) a keď zhustne, prelejeme do fľašky a užívame viac ráz denne za polievkovú lyžicu (detské dávky sú menšie). Sirup nesmie dlho stáť (ani vo fľaši), aby sa nepokazil. Na pol litra čaju ide asi pol kila cukru (najvhodnejší je kryštálový). Na varenie používame nehrdzavejúce nádoby, ktoré naplníme asi do polovice (lebo sirup kypí), miešame podľa možnosti drevenými nástrojmi (vareškami) a po preliatí uzavrieme fľašu čistým korkovým šťopľom. Na okyslenie môžeme – do hotového sirupu – pridať trocha citrónovej šťavy.

Zrelé dužinaté plody liečivých rastlín pripravujeme aj v kašovitej forme (zhustené cukrom) ako lekváre, … Čerstvé hrubšie byle niektorých liečivých rastlín zavárame. Viaceré, najmä aromatické rastliny používame v domácnostiach ako koreniny na prípravu jedál, alebo aj inak.

Prášky sa pripravujú tak, že drogy roztlčieme alebo pomelieme na hrubší alebo jemnejší prášok (múčku) a potom preosejeme.

Forma práškov je praktická najmä pri užívaní drog na cestách, príp. v núdzových podmienkach a pri nedostatku času. Užívame ich prevlhčené, tzv. s tekutinou, aby sa prášok nedostal do dýchacích ciest, v množstve za pol kávovej lyžičky alebo za malú lyžičku z umelej hmoty a zapijeme. Uschovávame ich dobre uzavreté a chránené pred svetlom, vlhkosťou, nadmernou teplotou, zápachmi, …

Liečivá uschovávame v uzavretých obaloch (nádobách): drogy alebo čajoviny napr. v lepenkových škatuliach alebo v nehrdzavejúcich plechovkách (vnútri v papierovom vrecku), … tekutiny, prášky, … v sklených fľašiach (podľa možnosti farebných, aby neprepúšťali svetlo) na suchom dobre vetranom mieste so stálou teplotou, chránené pred vlhkom alebo mrazom, ako aj pred slnkom (teda nie v kuchyni, kde sa pri varení tvorí para, ani na verande, kde je plno svetla). Drogy hygroskopické (náchylné na vlhnutie), príp. také, ktoré obsahujú prchavé látky (napr. éterické oleje), uschovávame zvlášť opatrne. Sirupy a lekváre vyžadujú zníženú teplotu (5 – 15 º C), tinktúram a práškom stačí obyčajná teplota (15 – 25 º C).

Doteraz opísané prípravky z liečivých rastlín sú vhodné na vnútorné užívanie, a to ústami (perorálne) do tráviaceho traktu, kde sa – najmä v čreve, v pečeni a v obličkách – premieňajú a krvným obehom rozvádzajú do organizmu. Ďaľšie spôsoby sa obyčajne označujú „na iné používanie“. Takto sa v domácnostiach používajú drogy najmä na kloktanie, klystíry, omývanie (bez mydla a iných prísad), výplachy, obklady, vdychovanie, naparovanie, kúpele, … Pripravujeme ich väčšinou tak ako čaje; pri väčšom množstve rastlinné časti vložíme na vylúhovanie do vrecúška, takže výluhy už potom nemusíme filtrovať (preciedzať). Výluh vlejeme do kúpeľa. Obsah vrecúška možno znova preliať vriacou vodou, aby sa naplno využil.

Formu práškov majú zásypy – prášky na zasýpanie rán alebo tela, väčšinou hromadne vyrábané a pre zvláštne použitie sterilizované (zbavené mikroorganizmov).

Kloktáme pri zápalových procesochv horných cestách dýchacích, pri chorobách ústnej dutiny, hltana, … a to viac ráz denne podľa potreby. Prípravky neodkladajme z jedného dňa na druhý. Pri kloktaní nakloníme hlavu dozadu a jazyk viac ráz dobre vystrčíme, aby sa liek dostal aj do spodnej časti ústnej dutiny.

Klystíry používame najmä pri zápche a proti črevným parazitom (mrle, hlísty, …). Koniec rúrky namastíme, príp. naolejujeme, aby ľahšie vkĺzol do konečníkového otvoru, a tekutinu necháme vytekať ešte skôr, ako sme ho vložili dovnútra, aby sa do čreva nedostal vzduch.

Obklady a zápaly sú dávnym a osvedčeným ľudovým prostriedkom. Spôsob použitia vysvetľuje názov: obklady sú spravidla menšie, zábaly zasa väčšie. Môžu byť mokré alebo suché, teplé alebo studené, …

Teplé či horúce obklady (zábaly) používame zväčša na zmiernenie kŕčovitých bolestí, alebo keď je potrebné urýchliť, príp. aj ujasniť chorobný proces. Studené obklady alebo zábaly osožia najmä proti horúčke a niektorým formám zápalov, ako aj pri krvných výronoch, …

Obklady prikladáme na boľavé miesta. Pozostávajú z mokrého, v odvare namočeného, vyžmýkaného a na vzduchu straseného, väčšinou staršieho bieleho kusa plátna, zloženého na želateľnú veľkosť (bez záhybov, aby netlačili) a obviazaného teplejším tkanivom (šatkou, flanelom, …) asi o 3 – 4 prsty širším, aby sme zamedzli prenikanie vzduchu; suchá vrstva nesmie premokať.

Zábaly (ľudovo oviny) sú úplne alebo čiastočne, podľa toho, či zabaľujeme celé telo alebo len jeho časť, príp. údy. Pri zábale celého tela alebo drieku postupujeme takto: na lôžko prestrieme vlnenú deku (alebo vlniak), na to suchú plachtu a navrch vyžmýkané plátno zložené tak, aby siahalo pacientovi od pazúch po kolená (príp. cez driek). Na to si pacient ľahne a postupne ho pozakrúcame: najprv do mokrého plátna, potom do suchej plachty a napokon do teplého obalu (ruky necháme voľné). Všetky kusy dobre popriťahujeme, aby pod zábal nevnikal vzduch, obal zopneme alebo previažeme. Suché kusy majú byť väčšie než mokré plátno, aby nevyčnievalo a pacient sa pod zábalom vyhrial. Tzv. krížovými obalmi zabaľujeme hrudník tak, že objímajú aj plecia, pričom ramená sú voľné. Na malý vrchný obklad používame štvorhranný kus plátna (napr. plienku, šatku), zložený do trojuholníka, aby preložený cez plecia siahal vpredu i vzadu (na chrbte) po pás. Potom ho suchou plachtou obkrútime a vpredu zaviažeme, príp. ešte okolo krku vreckovkou utesníme.

Obklady sa ponechávajú 1 – 2 hodiny. Opakujeme ich podľa toho, ako sa pacient cíti. Vymieňať ich treba rýchlo, aby pacient neprechladol (najlepšie je mať vždy pripravenú druhú obkladovú súpravu). Keď pacient spí, necháme ho v obklade, kým sa nezobudí. Keď obklad alebo zábal snímeme, pacienta rýchlo poutierame, preoblečieme do suchej bielizne a prikryjeme.

Medzi suché obklady patria bylinné vrecúška. Vrecko z mäkkého plátna alebo z bavlnenej tkaniny naplníme veľmi drobno rezanými, nie príliš tvrdými nadzemnými časťami väčšinou aromatických rastlín (napr. mäty piepornej) a prikladáme na choré miesta (najmä malým deťom na bruško pri hnačke, nadúvaní, … , na prsia pri kašli, …).

Osobitným druhom obkladov sú náplasti. V domácnosti ich pripravujeme z kašovitej hmoty jemno rozdrobených rastlinných častí alebo aj z materiálov zhotovených z rastlinných alebo živočíšnych produktov (jednoducho, napr. z tvarohu, alebo v kombinácii). Zhotovujeme ich buď z čerstvých rastlinných kusov s viac-menej dráždiacimi účinkami, teda na prekrvenie kože (napr. z chrenu, pri lámke – reume a bolestiach nervového pôvodu – neuralgických, napr. ischias), … alebo z výluhov rastlinných častí, obsahujúcich látky so zmäkčujúcimi účinkami (napr. semená senovky gréckej, ľanu, … v prevarenom mlieku) pri kožných chorobách.

Na mazanie (natieranie) povrchových častí tela pri bolestiach pohybových ústrojov, … slúžia mazadlá. Z domácich liečiv sú to väčšinou liehové výluhy z drog zlepšujúcich miestne prekrvenie (kvet pagaštana, vňať mäty, rozmarínu, ruty, …). Pripravujú sa vo forme tinktúr, pričom ako vylúhovadlo možno použiť aj lacný druh liehu alebo iné vhodné rozpúšťadlo.

Vdychovanie (inhaláciu) uplatňujeme zväčša pri chorobách dýchacích ciest. Pripravíme si na to horúci zápar aromatických rastlín. Vdychujeme najviac 10 – 15 minút, pravidelne, nie prudko.

Naparovanie používame pri chronickej nádche, ušných chorobách, niektorých ženských neduhoch, zápaloch močového mechúra, … Údy, ktoré naparujeme, prikryjeme (plienkou, plachtou, …) aj s nádobou, v ktorej je zápar, aby pary neunikali. Sedací nápar berieme najlepšie na stoličke bez dna. Nápar trvá 10 – 20 minút; musí byť stále horúci a pary z neho majú na chorú časť tela priamo pôsobiť. Po skončení telo utrieme (osušíme) a držíme začas v teple, aby neprechladlo.

Kúpele vo všeobecnosti sú osviežujúcim zdravotným prostriedkom, napomáhajúcim látkovú premenu. Osobitne používame ich pri rozličných chorobách, najmä kĺbových a kostných, ako aj ženských, ďalej pri hemoroidoch, zväčšenej predstojnici (prostate), … Rozoznávame úplné alebo sedacie, príp. čiastočné kúpele podľa toho, či chceme pôsobiť na celý organizmus, alebo len na jeho časť. Úplné kúpele pripravujeme zo sennej mrvy alebo z ovsenej slamy, príp. z aromatických rastlín, sedacie alebo čiastočné kúpele zase z rastlinných častí účinkujúcich proti určitej chorobe.

Na prípravu kúpeľa použijeme: 30 – 50 g drog do detskej vane, 100 – 250 g drog pre dospelých (na sedací kúpeľ asi tretinu). Teplota úplného alebo sedacieho kúpeľa nemá byť väčšia ako 35 – 38 º C, čas kúpania má trvať 10 – 20 minút podľa zdravotného stavu. Keď voda v kúpeli chladne, dolievame pozorne horúcu vodu na oteplenie. Po kúpeli sa rýchlo osušíme a ľahneme si do teplej postele, aby sme sa zohriali. Ak máme mokrú aj hlavu, obviažeme ju po osušení čistou šatkou.

Pri každej rastlinnej kúre zachovávame primeranú diétu a vôbec rozumnú životosprávu, inak nemá úspech. Obmedzíme najmä fajčenie, alebo sa ho celkom zriekneme; to platí aj o alkoholických a iných opojných alebo dráždiacich nápojoch (zrnkovej káve, …), ťažko stráviteľných jedlách, … Hlavné pravidlo je: pokoj a striedmosť vo všetkom!

Správna výživa, dostatočný a pokojný spánok, pravidelná denná stolica, pohyb na čerstvom vzduchu, … patria medzi základné podmienky zdravia.

Print Friendly, PDF & Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *