RASTLINNÉ PROSTREDIE A SPOLOČENSTVÁ

od autora: | 24. mája 2020

Živá rastlina nerastie nikdy osamotene a oddelene od okolitého prostredia. Olistenú stonku obklopuje ovzdušie s určitým zložením plynov, teplotou, intenzitou svetla a vlhkosťou; korene sú obyčajne v pôde, ktorú tvorí vrstva zeminy (tuhá fáza) presiaknutá pôdnymi roztokmi a plynmi (kvapalná a plynná fáza).

Na olistenej stonke a na koreňoch žijú v značnom množstve početné druhy mikroskopických organizmov (baktérie, huby, riasy, hmyz, …). Rastlina nie je sama, ale vždy v spoločenstve mnohých ďaľších rastlín a živočíchov. Všetka hmota a energia v okolí tvoria prostredie rastliny (biotop). Medzi rastlinou a prostredím je zložitá reťaz vzájomných vzťahov, ktoré vplývajú na rast i podobu rastlín a na ich vlastnosti. Vyšetrením a objasnením týchto súvislostí sa zaoberá ekológia.

Prostredie rastlín na Zemi je veľmi rozmanité. Túto rozmanitosť spôsobuje zemepisná, ročná a denná premenlivosť ovzdušia i veľká rozmanitosť pôdy. Preto možno hovoriť aj o špeciálnych rastlinách tropických, subtropických, … Rozmanitosť biotopov ovplyvnila vývoj rastlín v dlhej geologickej minulosti a je príčinou aj dnešného veľkého bohatstva našej Zeme. Aby sa rastliny mohli udržať na určitom biotope, museli sa mu prispôsobiť. Z toho vyplýva, že sa rastliny na základe prirodzeného výberu zhodujú v stavbe svojho tela s vonkajšími podmienkami prostredia, v ktorom žijú.

Výrazné je prispôsobenie rastlín prostrediu s rozličnou zásobou vody. Druhy rastlín, ktoré rastú priamo vo vode, sú vodné rastliny (hydrofyty), napr. lekno, žaburinka, ale aj puškvorec obyčajný, vachta trojlistá, … Rastliny zamokrených miest (hygrofyty) sú napr. záružlie, iskerník prudký, ako aj archangelika lekárska, jesienka obyčajná, jastrabina lekárska, stavikrv hadí koreň, vŕba biela, mydlica lekárska, kostihoj lekársky, podbeľ liečivý, kýchavica biela, … Rastliny stredne suchých miest (mezofyty) – patrí sem väčšina našich kultúrnych rastlín, najmä lúčnych a lesných. Životu v suchom prostredí sa osobitným spôsobom prispôsobili tučnolisté rastliny (sukulentné): z divorastúcich druhov sú to napr. kaktusy. Zvláštnosťo sú obojživelné druhy, napr. stavikrv obojživelný, ktorý rastie aj vo vode aj na suchej zemi a svoj tvar prispôsobuje prostrediu.

Mimoriadne dôležitú úlohu v živote zelených rastlín má svetlo, ktoré formuje rastlinný organizmus a je základným zdrojom energie pre fotosyntézu. Niektoré druhy sú veľmi náročné na dostatok svetla. Sú to rastliny slnečných polôh, svetlomilné. Patrí sem napr. hlaváčik jarný, myší chvost obyčajný, palina pravá, rasca lúčna, rumanček pravý, komonica lekárska, ruža šípová, púpava lekárska, … Iné druhy rastlín rastú v tieni a nazývajú sa tieňomilné; sú to napr. byliny lesného podrastu a tienistých dolín: marinka voňavá, papraď samčia, konvalinka voňavá, pľúcnik lekársky, valeriána lekárska, … Svetlomilné dreviny sú napr. smrekovec, borovica, breza, dub; tieňomilné dreviny sú smrek, jedľa, buk, hrab a javor.

Aj teplota je dôležitou podmienkou života rastlín. Zmena teploty v smere od severu na juh je najhlavnejšou príčinou zmien rastlinstva a jeho rozdelenia do pásiem. V závislosti od teploty mení sa rastlinstvo i vo zvislých (vertikálnych) pásmach v horských oblastiach. Podľa toho rozoznávame rastliny teplých a studených polôh. Teplomilné sú napr. hlaváčik jarný, puškvorec obyčajný, ibiš lekársky, durman obyčajný, … studené polohy vyhľadávajú pľuzgierka islandská, brusnica, … Podľa nadmorskej výšky možno približne zaznamenať výskyt niektorých druhov takto: v nížinách nachádzame napr. puškvorec obyčajný, ibiš lekársky, prietržník holý, na pahorkatine nachádzame hlaváčik jarný, borievku obyčajnú, na vrchoch a vrchovinách plavúň obyčajný, ostužinu malinu, v zalesnených vrchoch alchemilku, archangeliku lekársku, čučoriedku, v pásme kosodreviny tiež čučoriedku a pľuzgierku islandskú, ktorá prechádza aj do pásma alpínskych hôľ a skál.

Podľa pôdy možno deliť rastlinstvo asi takto:

  • rastliny vápnomilné – rastú na vápenatých pôdach, ako hlaváčik jarný, cyklamén, …
  • rastliny vyhýbajúce sa vápenatým pôdam (kalkofóbne), napr. vres obyčajný, čučoriedka
  • rastliny rašelinových pôd, napr. vres obyčajný, vachta trojlistá, brusnica, čučoriedka
  • rastliny slaných pôd, napr. ibiš lekársky
  • rastliny piesočnatých pôd, napr. prietržník holý
  • rastliny pôd bohatých na výživné látky, napr. pýr plazivý, durman obyčajný, blen čierny
  • rastliny pôd chudobných na výživné látky, napr. vres obyčajný, borievka obyčajná, divozel, breza, …

Toto rozdelenie neznamená, že uvedené rastliny sa vyskytujú len za týchto podmienok, ale na týchto pôdach sú hojnejšie a častejšie. Okrem toho možno spomenúť aj rastliny, ktoré sa vyskytujú skoro všade, ako je púpava lekárska, pastierska kapsička obyčajná, stavikrv vtáčí, žihľavy a druhy skorocelu, ďaľších menej dôležitých rastlín (burín).

Rastliny v prírode nerastú v určitom prostredí náhodne. Tvoria ustálené rastlinné spoločenstvá čiže fytocenázy. Fytocenóza je zložená z mnohých rozličných druhov rastlín a každý jednotlivý druh má zvyčajne väčší počet jedincov. Všetky zúčastnené rastliny spája priama i nepriama závislosť – parabióza, v ktorej si navzájom konkurujú, alebo naopak priaznivo sa ovplyvňujú, alebo sa vyskytuje symbióza – spolunažívanie, ako je mykoriza húb s koreňmi zelených rastlín, hľúzkových baktérií na koreňoch bôbovitých rastlín alebo priama pravá symbióza rias a húb v lišajníkoch.

V rastlinnom spoločenstve majú rozličné druhy svoje ustálené miesto a funkciu. Konkurenčne najsilnejšie druhy tvoria edifikátory, tzv. druhy, ktoré dávajú celému spoločenstvu základný ráz (stromy v lese, trávy na lúke). Rozličné druhy v spoločenstve sa potom dopĺňajú v priestore; stromy a kry tvoria v lese vyššie poschodia, kým byliny, machy a lišajníky prízemie a nižšie poschodia. V ihličnatých lesoch sa môže napr. vyskytovať smrek (tieňomilný a chladnomilný), ktorý vytláča listnaté stromy, svetlomilný druh borovica sosna obsadzuje ľahké piesočnaté pôdy. Listnaté stromy sú zasa zložené napr. z porastov brezy, duba, bresta a buka, častejšie sa však vyskytjú miešané lesy, kde je ešte hrab, lipa, javor, osika, jelša, jabloň a hruška. V listnatýchlesoch pod vysokokmeňovými stromami je podrast z kríkov jarabiny, liesky, maliny, ostružiny, rešetliaka, šípovej ruže, … a najnižšie poschodie predstavujú byliny, ako veternice, chochlačky, fialky, kuklíky, jahody, alchemilky, konvalinky, ktoré tvoria ešte časové druhy, napr. na jar pred pučaním listov kvitnú rastliny, ktoré tvoria tzv. jarný aspekt bylín (napr. chochlačky, pečeňovní, hrachor jarný, krivatec žltý, …).

Rastlinné spoločenstvá môžeme triediť a usporiadať do systéu, ktorý sa v mnohom podobá systému jednotlivých rastlín. Základnou jednotkou je asociácia, tzv. spoločenstvo rastlín určitého druhového zloženia a určitého biotopu, čiže má asi takú funkciu ako druh v systéme rastlín. Rastlinné spoločenstvá majú vedecké pomenovania, v ktorých sa kombinujú mená dvoch význačných rastlín spoločenstva (napr. asociácia dubovo-hrabového lesa = asociácia Querceto-Carpinetum).

Pred intenzívnymi zásahmi človeka do prírody prevládali v strednej Európe tieto lesné asociácie: v nížinách, pahorkatinách a v nižších horách asociácie opadavého listnatého lesa, v horách asociácie smreka a kosodreviny. Iba malá plocha patrila nelesným asociáciám, najmä rašelinovým, skalným, stepným a piesočným. S postupným vznikom kultúrnej krajiny začína sa pestovať v lesoch najmä smrek a borovica. Veľká časť lesov sa zmenila na lúky a pastviny, v nížinách prevládajú polia. Na lúkach (i poliach) sa ustaľujú zákonité rastlinné spoločenstvá, ako sú „pionierske rastliny“ podbeľ, deväťsil, z tráv ovsík obyčajný, lipnica lúčna, kostrava lúčna; „lúčne bylinné zmesi“ tvoria iskerníky, klinčeky, králik biely, mydlica, silenky, rasca, chrastavec, púpava, prvosienky, zemežlč, horce, pyšteky, materina dúška, mäta, pamajorán, černohlávok, … Na zošliapaných cestách vždy nájdeme napr. lipnicu ročnú, stavikrv vtáčí, skorocel prostredný, …

Každá rastlina má svoje miesto v prírode a tieto zákonitosti musíme poznať.


Print Friendly, PDF & Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *