RASTLINA – ŽIVÉ LABORATÓRIUM

od autora: | 10. mája 2020

Život rastlín je tak, ako život všetkých živočíchov úzko spojený s prostredím. Zo vzduchu, vody a pôdy prijíma rastlina rozličné látky. Zväčšuje svoj objem, váhu, rastie, vyvíja sa, pohybuje, rozmnožuje a odumiera. Pochody, ktoré v nej pritom prebiehajú, sú veľmi zložité. Prijímanie látok rastlinou označujeme ako výživu rastlín, prijímané látky voláme potravou čiže živinami. Medzi ne patria prvky pre život nepostrádateľné, čiže biogénne (napr. uhlík, vodík, kyslík, dusík, vápnik, fosfor, draslík, horčík, síra, železo) a prvky potrebné pre život v nepatrnom množstve, označované ako osožné čiže oligobiogénne. Prvky biogénne označujeme aj ako makroelementy a prvky oligobiogénne ako mikroelementy. Z prvkov v živom organizme za primeraného tepla a svetla vznikajú zlúčeniny, ktoré sú zdrojom stabebnej energie alebo podnecujú, urýchľujú a usmerňujú deje látkovej premeny. Také rastliny, ktoré sa vedia samy vyživiť z jednoduchých látok, nazývame rastliny samovýživné čiže autotrofné, a rastliny, ktoré sú odkázané na iné rastlinné alebo živočíšne organizmy, sú heterotrofné.

Pod vplyvom prostredia si rastlina prijaté živiny spracúva, mení, prispôsobuje, ponecháva, hromadí a sčasti ich viac alebo menej zmenené vylučuje. Robí to zaujímavým spôsobom: pomocou listovej zelene čiže chlorofylu pohlcuje svetelnú energiu slnečného žiarenia a z jednoduchých neústrojných, anorganických látok vytvára zložité zlúčeniny uhlíka, t. j. organickú živú hmotu. Túto činnosť nazývame fotosyntézou (fotos = svetlo).

Fotosyntéza je jedným z najdôležitejších pochodov, ktoré prebiehajú predovšetkým vo vyšších, zelených rastlinách. Pri fotosyntéze zo vzdušného kysličníka uhličitého, vody so živinami, svetla a potrebného tepla prebieha v rastline skladanie (asimilácia) látok zvaných asimiláty; prijatá slnečná energia sa premieňa na inú formu energie, viazanú v týchto látkach, odkiaľ sa dá potom v prípade potreby uvoľniť. Energeticky najúčinnejšie látky sú cukry (glycidy, uhľohydráty), tukovité látky (lipidy) a bielkoviny (proteíny). Medzi látky podnecujúce látkovú premenu (pôsobky čiže ergóny) radíme najmä rastlinné farbivá, enzýmy (fermenty) a vitamíny.

Látková premena spočíva v podstate na dvoch protikladných pochodoch: na skladbe (asimilácii) a na rozklade (disimilácii) provotne vzniknutých látok a ich premiesťovaní do iných častí rastliny. Nepotrebné zvyšky rastlina vylučuje. Disimilácia prebieha vždy, asimilácia prevažne za svetla; preto musí byť asimilácia intenzívnejšia, aby rastlinnej hmoty pribúdalo.

Životné pochody rastlín sa odohrávajú v bunke. Medzi rastlinami nachodia sa i jednobunkové útvary (napr. baktérie), ale najrozšírenejšie sú mnohobunkové jedince, ktorých bunky sú zrastené v rozličných navzájom sa doplňujúcich pletivách a spolu tvoria jednotný celok. Úloha rastlinných pletív musí byť preto mnohostranná. Súvisia so stavbou rastlinného tela a tiež slúžia na dopravu živín, na vzrast a rastlinu chránia. Týmto úlohám musia byť pletivá prispôsobené aj tvarom. 

Podľa toho, akú životnú funkciu súbory pletív vykonávajú, hovoríme o tzv. sústavách (systémoch) pletív:

  • sústava pletiva delivého je špecializovaná iba pre delivú funkciu. Najznámejšie takéto pletivo je kambium, ktoré je medzi kôrou a drevom stromov, činnosťou ktorého stromy hrubnú.
  • sústava pokožkových pletív chráni rastlinu pred vonkajšími škodlivými vplyvmi a umožňuje jej stryk s prostredím. Byliny majú väčšinou jednovrstvovú pokožku, pokrytú voskovým a tukovým povlakom, dreviny majú viacvrstvový korok. Jeho odumreté, odlupujúce sa časti nazývajú sa borka (často mylne označované ako kôra). Spojenie vnútorných pletív s vonkajšou atmosférou obstarávajú osobitné dýchacie otvory, známe na bylinách (najmä na listoch) ako prieduchy a na korku ako lenticely. Pokožka bylí býva často pokrytá chlpmi, ktoré majú zväčša ochrannú úlohu. Chlpy na pokožke koreňov, koreňové vlásky, slúžia rastlinám na obstaranie výživy.
  • vodivé pletivá vyšších rastlín tvoria cievne zväzky, obklopené väčšinou podpornými (mechanickými) pletivami. Drevná časť cievnych zväzkov, tzv. cievy a cievice, slúžia na dopravu minerálnych (nerastných) roztokov z koreňov do všetkých ostatných častí rastliny a lyková časť, sitkovice, rozvádza najmä ústrojné (organické) látky, asimiláty. Drevnou časťou vodivého pletiva ide teda vzostupný a lykovou časťou zostupný prúd živín.
  • sústava tzv. základných pletív sú všety ostatné pletivá. V priebehu vývoja rastlín prevzali tieto pletivá niekoľko hlavných úloh: sú napr. pletivom vyplňovacím (bazová “duša”), asimilačným (v listoch), zásobným (v hľuzách) a vylučovacím (mliečnice púpavy).

Jednotlivé rastlinné pletivá možno deliť ešte podľa vzniku, vonkajšieho vzhľadu, funkcie alebo pôvodu.


Print Friendly, PDF & Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *