PESTOVANIE (LIEČIVÝCH) RASTLÍN

od autora: | 19. apríla 2020

Na pestovanie liečivých rastlín potrebujeme: vyhovujúci pozemok, primeraný inventár, náležité vedomosti a skúsenosti (záhradnícke a roľnícke), kvalitné semená.

A) POLOHA: výšková oblasť, svetové strany a lokalita (môže byť otvorená, chránená pred vetrom, …).

B) ÚRODNOSŤ PÔDY: fyzikálne vlastnosti (pórovitosť, priepustnosť), chemické vlastnosti (rozklad organickej hmoty mikroorganizmami čiže mineralizácia), štruktúra pôdy, typ a druh podľa vzniku a zloženia – zrnitosti pôdy.

C) PROSTREDIE: živé i mŕtve okolie, najmä vzájomný vzťah medzi rastlinami na stanovišti (ako sa navzájom ovplyvňujú látkami vylučovanými do pôdy, ovzdušia, … napr. žihľava sa hodí k viacerým silicovým rastlinám; mäta pieporná, palina pravá, rozmarín, borovice na niektoré rastliny účinkujú nepriaznivo.

D) PODNEBIE: klimatické podmienky (svetlo, teplo, voda – vodné zrážky, vzduch – ovzdušie).

Pestujeme buď jeden druh rastlín (monokultúra) alebo viac druhov (zmiešaná kultúra), prípadne kombinujeme rastliny s kratším trvaním (medzikultúra), alebo na stanovišti rozmnožujeme divorastúce (polokultúra). Rastliny pestujeme na pôde im primeranej.

Piesočnaté čiže tzv. ľahké pôdy sú vzdušné a ľahko sa obrábajú, ale nezadržiavajú vlahu a majú málo živín.

Ílovité čiže ťažké pôdy majú dosť živín aj vody, ale sú málo vzdušné a ťažko sa obrábajú.

Hlinité čiže stredné pôdy sa vlastnosťami zaraďujú do stredu obidvoch a darí sa v nich rastlinám nevyžadujúcim osobitný zreteľ.

Pôdy bohaté na humus čiže humózne zaručujú stály príjem živín, ktoré sa uvoľňujú rozkladným pôsobením baktérií, húb, plesní, … na odumretých rastlinách a živočíchoch, keď majú dosť vzduchu, tepla a vlahy.

Rašelina je vlastne kyslý humus a spôsobuje kyslú reakciu pôdy; darí sa v nej len veľmi malému počtu rastlín.

Liečivé rastliny si vo veľkej miere nárokujú neutrálnu reakciu (medzi kyslou a alkalickou čiže zásaditou).

Liečivé rastliny, pestované na väčších plochách (s mechanizáciou kultivácie i zberu, aby výnos bol rentabilný), zaraďujeme do bežného osevného postupu, ináč ich pestujeme zväčša po domácky alebo ako záhradné rastliny.

Z jednoročných rastlín nesejeme nikdy ten istý alebo príbuzný druh po sebe (aby sa pôda jednostranne nevyčerpala), ale ich striedame, prípadne kombinujeme s dvojročnými, aby sme využili priestor.

Trváce rastliny vyžadujú po čase zmenu pozemku s vhodnou predplodinou, ktorá by zlepšila pôdu a zanechala ju v dobrom stave, t. j. čistú, bez buriny. Vhodnými predplodinami sú hnojené okopaniny alebo strukoviny.

Jedovaté rastliny pestujeme podľa osobitných úprav a pestovateľských pokynov. Pozemok oplotíme a výrazne označíme.

Nejedovaté rastliny hneď po nich nepestujeme.


PRÍPRAVA PÔDY

Pôdu si starostlivo pripravíme.

Podmietka (plytké, asi 5 cm hlboké kyprenie uľahnutej pôdy) žiada sa zväčša po obilninách. Asi 20 – 30 cm hlbokú jesennú orbu vyžadujú najmä rastliny pestované ako obilniny (napr. pre semená obsahujúce éterické oleje),alebo okopaniny (kvôli podzemným častiam). Ak sme podmietali, orba nasleduje asi o 3 – 4 týždne, aby burina mala dosť času sa zjaviť, ináč má byť ukončená aspoň 3 – 4 týždne pred výsevom.

Na jar sa zásadne orať nemá, najmä nie v suchých oblastiach, lebo by sme pôde odobrali zimnú vlahu.

Predsejbové obrábanie pôdy (podľa potreby) riadi sa hĺbkou výsevu, aby semeno ležalo na pevnej, dobre upravenej pôde (ktorej povrch nemá byť hrudkovitý), pretože tak lepšie prijíma vlahu zo spodných vrstiev. Na menších plochách zarovnáme ešte povrch pôdy po záhradnícky.

Drobní pestovatelia si pôdu spravidla obrobia domácimi nástrojmi.

Hnojíme podľa toho, ako je pôda zásobená živinami, teda so zreteľom na to, v akom stave zostala po predchádzajúcej úrode. Rastlina totiž potrebuje (vo vrstvách prístupných podzemným častiam) určité množstvo zo všetkých biogénnych prvkov, ktoré sa navzájom dopĺňajú; preto napr. nestačí, keď je niekorých nadbytok, ak jej iné chýbajú.

Základné sú hospodárske hnojivá: maštaľný hnoj, kompost, močovka, hnojovica, zelené hnojivo z rastlín (spravidla vikovitých ako medziplodiny) … Na prihnojovanie alebo do kompostu možno použiť aj rozličné organické hnojivá z miestnych zdrojov, napr. odpadky, kaly, bahno, starinu z lúk a pašienok, skazené krmivá, … Na prilepšenie slúžia priemyselné hnojivá podľa týchto živín:

A) DUSÍKATÉ hnojivá s liadkovým, amoniakálnym, kyanovým, amidovým, bielkovinovým dusíkom, jednoduché alebo špeciálne, niektoré aj v tekutej forme – povzbudzujú všeobecne rast rastlín, najmä bylinných osí a listov;

B) FOSFOREČNÉ hnojivá, väčšinou ľahko rozpustný superfosfát, alebo pomalšie sa zužitkovávajúca Thomasova múčka – spevňujú byle, podnecujú vývoj kvetov, urýchľujú dozrievanie plodov;

C) DRASELNÉ hnojivá chloridové (napr. kainit, účinná ľahko rozpustná draselná soľ) alebo síranové (napr. síran horečnatodraselný, reformkali) – podporujú vytváranie podzemných častí, ako aj semien, napomáhajú odolnosť rastlín voči škodcom a chorobám;

D)VÁPENATÉ hnojivá, ako pálené vápno (hasené alebo pomleté na prášok), mletý vápenec, vápenné odpadky, saturačné (cukrovarské) kaly a iné – zlepšujú štruktúru pôdy (zmierňujú, prípadne odstraňujú kyslú reakciu), preto ich používame najmä pred založením kultúry alebo k predplodine (ale nie vo veľkých dávkach, aby pôdu nevysilili);

E) VIACZLOŽKOVÉ hnojivá: dvojité alebo tzv. plné čiže trojité (kombinované alebo zmesi); obsahujú z praktických dôvodov viac živín, napr. citramfoska, cererit, záhradné hnojivo Hortus, NPK. Ich pôsobenie je však potrebné vopred vyskúšať. Niektoré účinkujú ako univerzálne (všestranné), ináč aj biominerálne hnojivá: popri hlavných živinách obsahujú aj ďaľšie látky, ovplyvňujúce život rastlín, ako sú napr. stopové prvky, rastové hormóny a iné tzv. nepriame hnojivá.

Hnojíme podľa okolností a potreby, so zreteľom na pôdne podmienky a nároky pestovaných rastlín i pestovateľov, najmä tak, aby vplyv hnojív na vzrast rastlín nebol na úkor účinných látok, ktoré z nich chceme získať.

Jednoročné rastliny hnojíme kompostom.

Dvojročným rastlinám stačí pôda v starej sile, tzv. pohnojená k predchádzajúcej plodine (predplodine), ktorá pôdu nevyčerpala, a len ich prihnojujeme (ako aj jednoročné) hospodárskymi alebo priemyselnými hnojivami.

Trváce rastliny hnojíme raz za čas (za 3 – 4 roky) uležaným maštaľným hnojom alebo kompostom podľa toho, čo lepšie znášajú, a prihnojujeme ich po zobratí úrody (teda i po zbere).

Priemyselné hnojivá možno použiť aj pred sejbou alebo sadbou a pri trvácich rastlinách pred začiatkom vegetácie (na jar).

Pri domácom pestovaní hnojími aj záchodovými kalmi, pomyjami, jemnejším (najmä drevným) popolom, …

Čerstvý maštaľný hnoj liečivé rastliny spravidla neznášajú.


ROZMNOŽOVANIE RASTLÍN

Rastliny sa rozmnožujú: pohlavne – semenami, plodmi; vegetatívne (nepohlavne) – hľuzami, odrezkami, trsmi, …

Osivo i sadivo musí byť kvalitné, spravidla šľachtené. Osivo má byť pravé (tzv. určitý druh, prípadne pestovaná odroda), čisté (najmä bez semien buriny a iných primiešanín), schopné klíčenia (zrelé, zdravé, bezchybné a nie staré). Osivo pred sejbou moríme, aby sme zničili choroboplodné zárodky.

Sadivo má byť vždy z jedného druhu, prípadne pestovanej odrody z pekne vyrastených a zdravých jedincov.

Semená s tvrdým oplodím alebo obalené kôstkou máčame (12 – 14 hodín) vo vlažnej až teplej vode, aby rovnomerne a rýchlejšie vzchádzali. Semená niektorých liečivých rastlín (napr. durmanu, ľuľkovca zlomocného) vrstvíme v debničkách naplnených vlhkým pieskom, aby sme zabezpečili klíčivosť a umožnili rýchlejšie a rovnomernejšie vzchádzanie. Drobné semená miešame so suchým pieskom, popolom alebo najlepšie s rezinou, aby sa ľahšie a rovnomernejšie vysievali.

Osivo zapracúvame do pôdy viacerými spôsobmi: jednoduché, ale nehospodárne je rozhodenie naširoko, výsev do riadkov zaručije rovnakú hĺbku i vzdialenosť a menšiu spotrebu semien, výsev v štipkách (niekoľko semien spolu) do hniezd vo štvorcovom spone.

Semená liečivých rastlín vysievame veľmi plytko (najviac 3 – 5 krát hlbšie, ako je ich priemer, čiže menšie do 1 – 2 cm, väčšie do 2 – 3 cm hĺbky) a spravidla ich prikryjeme zarovnanou alebo mierne zatlačenou pôdou, aby sa spojili so zemou, ale tak, aby vzduch cez pôdu prenikol. Iba niektoré (napr. semená archangeliky, rumančeka, valeriány), ktoré klíčia na svetle, nechávame na povrchu.

Vegetatívne rozmnožujeme rozličnými časťami materskej rastliny, ktoré zakorenia a pokračujú v raste. Sú to napr. odnože – poplazy, odrezky (oddelené časti osi alebo koreňa s púčikmi vysadzované do pôdy) ako aj ponárance (hrúžence) čiže neoddelené, zemou prikryté koncové časti osi, …

Najobvyklejšie je delenie trsov: pekné zdravé staršie kusy opatrne vyberieme zo zeme, rozdelíme na dve alebo viac častí a vysadíme.

Osobitný šľachtiteľský spôsob rozmnožovania rastlín je štepenie.

Vzdialenosť jednotlivých rastlín medzi sebou necháme primerane k ploche, ktorú zaberie rastlina v čase svojho najväčšieho rozvoja. Podľa toho upravujeme i výsev, napr. vzdialenosť semien v riadkoch za sebou i riadkov od seba, alebo štvorcový spon hniezd a podľa toho aj pretŕhame (jednotíme), presádzame, …


ČAS A SPÔSOB SEJBY

Pre sejbu a sadenie liečivých rastlín v zásade platí, že jednoročné rastliny vysievame na jar priamo na pole, do záhrad, … a iba výnimočne predpestovávame, a to najmä tie, ktoré sú citlivé voči mrazu.

Dvojročné rastliny taktiež väčšinou vysievame, a to niektoré už v jeseni, aby sa do zimy zakorenili.

Trváce rastliny rozmnožujeme semenami alebo vegetatívne, a to na jar alebo v jeseni, podľa toho, čo je výhodnejšie.

Semená vysievame najprv do debničiek alebo parenísk (teplých hriadok) ako priesadu s eventuálnym prepichovaním od jari do leta (do Jána) alebo sejeme na záhonky.

Rastlinky presádzame, keď sú dobre vyvinuté, prípadne pri citlivejších, keď už nehrozia neskoré jarné mrazy, na vopred pripravený pozemok.

Presadené rastlinky zo začiatku zatieňujeme pred slnkom a častejšie zalievame. Inak trváce rastliny vysievame alebo sadíme priamo na mieste a po čase (po 5 – 6 rokoch) kultúru prenášame, prípadne niektoré rastliny omladzujeme tak, že ich na jar zrezávame takmer pri zemi (kvôli lepšej úrode, najmä listov).

Ak pestujeme jednoročné rastliny pre listy, niektoré možno vysievať v dvojtýždenných alebo trojtýždenných intervaloch. Potom ich budeme zbierať po celé vegetačné obdobie, tzv. keď ukončíme zber z posledného výsevu, môžeme začať so zberom z prvého výsevu a ďaľších.


UDRŽIAVANIE

Udržiavanie kultúry v prvom rade znamená očistiť ju od buriny, ktorá okrem iného odčerpáva z pôdy živiny a je ohniskom chorôb a škodcov na pestovaných rastlinách (o to sa usilujeme už pri obrábaní pôdy, pred každým hnojením, …) a zabezpečiť stály prívod vzduchu a vlahy, aby sa korene mohli v pôde dobre rozrásť a čerpať z nej potrebné živiny, tzv. aby sa rastlina čo najlepšie vyvíjala a poskytla vysokú kvalitnú úrodu.

Vykonávame to: najprv okopávaním (kyprením pôdy) a pletím najmä dovtedy, kým porast sám nezakryje plochu, ďalej zavlažovaním (polievaním), prihnojovaním, pretŕhaním (jednotením), pri ktorom odstraňujeme slabšie jedince, aby rastliny mali priestor na vývoj, …

Rastliny polievame rovnomerne najmä keď rastú, ako aj vždy po presadení a po každom zbere, keď sa žiada pôdu aj vyplieť a okopať. Nadbytok vody však rastlinám neprospieva.

Staré (zdrevnatené, zoschnuté) nadzemné časti rastlín treba pozorne odlámať alebo zostrihať (záhradnickými nožnicami), najmä na jar, keď možno staré byle aj celkom zrezať (ešte skôr ako vypučia nové), aby sme získali hodnotný porast.

Pred zimou a mrazmi zakrývame citlivejšie rastliny (najmä vo vyšších polohách) slamou, listím alebo zahŕňame hlinou, aby chránila korene pred zamrznutím. Najmä však dbáme, aby posledný zber nebol príliš neskoro, tzv. aby rastlina mala čas ešte pred zimou trocha narásť.

Na hnojisko alebo do kompostu nedávame buriny s už dozretými semenami ani nečistotu od mláťačiek, …, lebo semená burín dlho udržujú klíčivosť; niektoré ju nestrácajú ani vtedy, keď s krmivom prejdú tráviacim traktom zvieraťa, takže sa dostanú na hnojisko a s hnojivom na pozemok.


OCHRANA RASTLÍN

Rastliny chránime pred chorobami a škodcami: správnou agrotechnikou – dôkladné obrobenie pôdy, pozorné rozmnožovanie rastlín kvalitným a zdravým osivom a sadivom, náležité udržiavanie kultúry; usilujeme sa vypestovať odolný porast; škodcov zbierame, chytáme a ničíme (postrekom zriedkavo), prípadne odstránime a napadnuté časti rastlín spálime; ak by sa nákaza rozšírila, neostáva iné, ako celú kultúru zrušiť (spáliť).

Niektorým chorobám rastlín sa dá predchádzať aj tak, že zber uskutočníme skôr, tzv. skrátime možnosť škodlivého pôsobenia na rastliny, napr. hrdze na ibiši, mäte, medovke, … Zbierame teda skôr (najmä listy alebo listové vňate), ako by sa nákaza môhla na rastline usadiť, prípadne rozšíriť, alebo kým ju nezačne ničiť hmyz (napr. palinu pravú).

Škodlivými činiteľmi zelených rastlín sú: nepriaznivé vplyvy prostredia, napr. príliš suchá, málo výživná, prípadne aj mokrá alebo nadmerne humózna pôda, nedostatok svetla, silné slnečné žiarenie, neprimeraná teplota, dlhotrvajúce dažde, hmly, vetry, dymové plyny, výpary; vírusy, baktérie, parazitické huby (napr. hrdze, plesne, koreňokazy), ktoré spôsobujú škvrnitosť, znetvorenie, nádorčeky, hnilobu a iné choroby; živočíšni škodcovia, najmä háďatká, roztočea hmyz (napr. strapky, bzdochy, vošky, červe, húsenice, rôzne chrobáky a iné druhy hmyzu s cicavými, bodavými alebo hryzavými ústrojmi).

Veľkým pomocníkom človeka v boji proti hmyzu je vtáctvo a hydina.

Aj medzi hmyzom sú druhy, ktoré ničia škodcov na rastlinách.

Rozširovanie prirodzených nepriateľov škodcov patrí medzi biologickú ochranu rastlín.


ĎAĽŠIE INFORMÁCIE

Pestovanie liečivých, aromatických a koreninových rastlín je našou súčasťou, preto je potrebné sa vždy vopred informovať o tom, čo sa žiada pestovať, prípadne sa o tom s odberateľom dohodnúť.

Úradne schválené odrody šľachtia vo výskumných a šľachtiteľských staniciach, kde možno dostať i semená, hľuzy, …

Máme veľmi priaznivé podmienky na pestovanie liečivých rastlín. Vyplatí sa zbierať semená divorastúcich rastlín (vlete napr. z podbeľa liečivého) a vysievať ich (ešte v jeseni alebo skoro z jari) tam, kde z nich bude osoh.


Print Friendly, PDF & Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *