LIEČIVO LIEČIVEJ RASTLINY

od autora: | 7. júna 2020

Liečivá sú látky alebo zmesi látok, ktoré sa podávajú človeku alebo zvieraťu profylakticky – na ochranu pred chorobami, na diagnózu (rozpoznanie – určenie choroby), terapeuticky čiže na liečenie alebo zmiernenie choroby, príp. na ovplyvnenie fyziologických (životných) funkcií.

Liečivá sú liečivé látky, liečivé prípravky a lieky. Z liečivých látok pripravujú sa príslušným technologickým postupom (jednotlivo – v lekárni, alebo hromadne – priemyselne) liečivé prípravky. Liečivé látky alebo liečivé prípravky v konečnej vonkajšej úprave (adjustované) a pripravené na použitie sú liekom.

Lieky majú rôzne formy. Pri voľbe rozhodujú vlastnosti a účel liečiva ako aj stav chorého a okolnosti, za ktorých bude liek užívať. Podľa toho sú liekové formy tuhé, polotuhé a tekuté.

Rastliny, ktoré slúžia na liečebné ciele, voláme liečivými rastlinami. Z liečivých rastlín konzervovaním, najčastejšie sušením alebo ešte ďaľšou úpravou, získame drogu. Slovo droga je francúzskeho pôvodu a vzťahuje sa aj na podobnú surovinu živočíšneho pôvodu. Spoločný názov pre tieto dve skupiny liečiv je biologická surovina.

Veda, ktorá sa zaoberá všestranným štúdiom prírodných liečiv (biologických surovín), používaných alebo používateľných na liečebné ciele, nazýva sa farmakognózia. Jej úlohou je tiež vyhľadávať miesta, kde sa častejšie vyskytujú liečivé rastliny, a využívať ich na organizovaný zber, ale aj na objavovanie nových druhov, najmä takých, ktoré by v plnej miere mohli nahradiť niektoré liečivé rastliny dovážané z cudziny. Okrem toho farmakognózia skúma otázky a zásady správneho zberu, pestovania a úpravy biologických surovín a všestranne vedecky skúma už hotové drogy. Všetky tieto výsledky navzájom porovnáva, hodnotí a usporadúva do ucelenej sústavy vedeckých poznatkov.

Drogy používané na liečenie alebo získavanie liečivých látok obsiahnutých v rastlinách označujeme ako drogy liečivé, drogy, ktoré sa používajú v priemysle, ako drogy technické. Rastlina, ktorá poskytuje drogu, nazýva sa materskou rastlinou. Je prirodzené, že sušenie a úprava rastlinných častí, ktoré poskytujú drogu, musí prebiehať tak, aby ostalo čo najviac zachované množstvo a kvalita pôvodných obsahových látok, ktoré určujú hodnotu liečivej rastliny.

Liečivá droga zo stránky svojich obsahových látok je pestrou zmesou produktov metabolizmu živého rastlinného alebo živočíšneho tela. Tieto látky sa zvyčajne zadeľujú z hľadiska liečivého účinku do troch kategórií:

  • účinné látky: sú nositeľmi liečivého účinku, ktorý vyplýva z ich chemickej skladby a je úmerný množstvu drogy a použitej liekovej forme
  • sprievodné čiže vedľajšie látky: sú pre liečivý účinok slabo účinné, ale majú podstatný vplyv na jeho rozvinutie.
  • balastné látky: sú pre liečivý účinok bez významu, prípadne ho znižujú; v osobitných prípadoch sa používajú v liečbe ako látky krycie, ochranné, … (napr. škrob).

Produkty látkovej premeny (metabolizmu) sa z hľadiska tvorby (biogenézy, biosyntézy) zvyčajne triedia do dvoch skupín: prvotné (primárne) a druhotné (sekundárne). Primárne látky sú dôležité pre životné pochody (môžu byť aktívne, napr. enzýmy čiže fermenty, a pasívne – metabolity), nachádzajú sa vo všetkých rastlinách (preto ich označujú ako ubikvitárne, tzv. všadeprítomné). Sekundárne látky sa vytvárajú z primárnych a sú špecifické iba pre niektoré druhy (skupiny) rastlín; sú to napr. alkaloidy, glykozidy, … pričom to môžu byť aj exkréty (výlučky rasltinného metabolizmu, ktoré sa už ďalej nemenia).

Obsah i kvalitu, ako aj spôsob úpravy, spracovanie, kontrolu, skladovanie, … liečivých drog predpisuje úradne vydaný liekopis.

Droga sa dnes používa na liečenie priamo iba v malej miere; postupne sa stáva priemyselnou surovinou. Moderná liečba dáva zväčša prednosť (ale nie vždy právom) účinným látkam získaných izoláciou z liečivých rastlín, ako aj látkam podobným, pripravovaných chemickou cestou (synteticky).

Drogy získavame z domácich divorastúcich alebo pestovaných rastlín. Spotrebu drog z niektorých rastlín, ktoré u nás nerastú alebo sa nedajú vypestovať, kryjeme dovozom z cudziny. Z ekonomických dôvodov sa však žiada čo najviac dovážaných drog nahradiť rovnako účinnými domácimi drogami.

Podľa mohutnosti účinkov rozdeľujeme drogy na jedovaté a nejedovaté. Presnú deliacu čiaru medzi nimi však nemožno stanoviť. Jedovaté čiže toxické drogy bývajú osobitne označené a podliehajú osobitnej manipulácii a predpisom. Podľa liekopisu rozoznávame liečivá silne účinné a veľmi silne účinné.

Odborné názvy drog sú kvôli zjednodušeniu v medzinárodnom styku ustálené zväčša podľa latinského pomenovania príslušnej časti rastliny (v jednotnom čísle), ktorú droga predstavuje, s pridaním botanického názvu rastlinného druhu.

Najčastejšie sa používajú tieto výrazy:

  • Bulbus – cibuľa, cibuľka
  • Cortex – kôra
  • Flos – kvet
  • Folium – list
  • Fructus – plod
  • Gemma – púčik
  • Herba – vňať
  • Lignum – drevo
  • Pericarpium – oplodie
  • Radix – koreň
  • Rhizoma – podzemok
  • Semen – semeno
  • Stipes – stopka
  • Summitas – vŕšok (vrcholová časť konárika zdrevnatených rastlín)
  • Tuber – hľuza čiže buľva

K liečivým rastlinám zaraďujeme aj tzv. aromatické a koreninové rastliny, ktoré sa skoro výhradne pestujú pre vôňu a chuť. Vôňu a zápach zahŕňame pod spoločný pojem pach.

Print Friendly, PDF & Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *