GLYKOZIDY

od autora: | 2. augusta 2020

Glykozidy patria k stavebným rastlinným látkam a nachádzajú sa najmä v bunkovej šťave, kde majú dôležitú zásobnú a ochrannú úlohu. Z chemickej stránky obsahujú uhlík, vodík a kyslík, niektoré aj dusík alebo síru. Vznikajú väzbou cukrov (alebo cukru) s necukornou zložkou rozličného chemického zloženia, súborne označovanou ako ich aglykón. Táto väzba sa veľmi ľahko rozruší napr. nesprávnym sušením rastlín alebo neodborným skladovaním drog, ktoré ich obsahujú. Viaceré glykozidy sú prudko jedovaté.

Vlastným nositeľom charakteristických vlastností glykozidov sú ich aglykóny. Podľa ich chemických a fyziologických vlastností – účinku na živý organizmus, rozdeľujeme ich najmä na tieto skupiny:

  • glykozidy, pri štiepení ktorých vzniká jedovatý kyanovodík; obsahujú ich napr. semená horkých mandlí
  • horčičné glykozidy; sú napr. v semenách kapusty čiernej
  • fenolové glykozidy; sú napr. v listoch medvedice lekárskej, brusnice, vo vňati vresu obyčajného a v kôre vŕb
  • antrachinónové glykozidy (majú preháňavý účinok); obsahuje ich napr. kôra krušiny, koreň rebarbory, rešetliakové plody, sennový list
  • srdcové glykozidy; sú napr. vo vňati hlaváčika jarného, konvalinky a v listoch náprstníka
  • horčiny glykozidného charakteru (majú veľmi horkú chuť); sú hlavnou obsahovou látkou napr. horcového koreňa, vňate zemežlče, listov vachty trojlistej a iných
  • potopudné glykozidy; sú napr. v kvetoch bazy čiernej, lipy
  • saponínové glykozidy; vo vode silno penia; skvapaľňujú a rozpúšťajú hlien, ktorý sa vytvára vo zvýšenej miere na slizniciach dýchacích ciest pri zápaloch, čím sa umožňuje jeho vykašliavanie. Ak by sa saponíny dostali do krvného obehu, rozrušili by červené krvinky (takýto zjav sa volá hemolýza). Medzi saponínové drogy patria napr. korene mydlice lekárskej, prvosienky jarnej, sladkého drievka, kvet divozelu, vňať fialky voňavej i trojfarebnej, prietržníka, zlatobyle, brezové listy a iné.
  • Saponíny sa chemicky delia podľa sapogenínov na steroidné a triterpenoidné. Steroidné sapogeníny sú mimoriadne dôležitou surovinou pre farmaceutický priemysel. Pomocou chemických zásahov dajú sa z nich polosyntézou pripraviť hormóny (kortikoidy). Glykozidicky viazané alkaloidy saponínového charakteru s hemolytickým účinkom, z chemickej stránky steroidy sa označujú ako glykoalkaloidy saponínové. Biogeneticky aj svojimi vlastnosťami stoja blízko bezdusíkatým steroidom (srdcovým glykozidom) a znižujú najmä krvný tlak. Nachodia sa predovšetkým v rastlinách z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), ľaliovitých (Liliaceae) a iskerníkovitých (Ranunculaceae).
  • Kumarínové glykozidy: ich hydrolýzou (pri sušení) vzniká kumarín, typický svojím pachom pre niektoré drogy (napr. vňate komonice, marinky voňavej). Derivát dikumarol má vlastnosti antivitamínu K: zabraňuje krvnej zrážanlivosti. Z ďaľších derivátov – hydroxykumarínov sa novšie uplatňuje eskulán (nachádza sa najmä v pagaštane), a to najmä pri kŕčových žilách, hemoroidoch, podkožných krvácaniach, a kelín (z egyptskej rastliny parasca visnaga) pri poškodeniach srdcového svalu a angine pectoris.
  • Flavónové glykozidy, označované aj ako bioflavonoidy, sú predmetom širokého výskumu; ich pôsobenie na ľudský organizmus je mnohostranné a nie vždy rovnaké. Všeobecne spevňujú steny krvných vlásočníc (kapilár), napr. rutín (vitamín P), zabraňujú infekčným ochoreniam (brzdia činnosť enzýmu hyaluronidázy, ktorý umožňuje prenikanie baktérií a toxínov do tkanív, takže sa môžu uplatniť aj ako antikoncepčné prostriedky – proti oplodneniu), pôsobia močopudne (diureticky), mnohé rozširujú koronárne (vencovité) cievy, znižujú krvný tlak a posilňujú slabé srdce (napr. flavonoidy drog z hlohu), zadržiavajú v tele vápnik (čím zvyšujú krvnú zrážavosť, napr. flavonoidy z osemenia podzemnice olejnej), zvyšujú účinok vitamínu C a často aj základné liečebné uplatnenie drog. Mnohé flavonoidy tvoria žlté kvetné farbivá.

Print Friendly, PDF & Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *