Vlastnosti rastlín

A

ACIDÁ (ANACIDÁ) – Prostriedky, ktoré zvyšujú kyslosť žalúdočnej šťavy. Sú to látky povahy kyselín alebo kyslo reagujúcich solí, ktorými možno nahradiť úbytok zavinený nedostatočným vylučovaním štiav sliznicou žalúdka. Z rastlín je to napr. práškovaná vňať očianky (hrdobarky). Opačné účinky majú antacidá.

ADSORBENCIÁ – Viažu na svoj povrch jedovaté látky (tekutiny aj plyny) a tým znižujú, prípadne aj zamedzujú ich vstrebanie sliznicou tráviaceho traktu (napr. adsorpčné uhlie alebo aktívne uhlie).

ADSTRINGENCIÁ – Sú zvieravé, sťahujúce prostriedky. Zrážaním bielkovín zahusťujú povrch kože alebo slizníc a tým znižujú prekrvenie a tlmia sekréciu aj resorpciu (vstrebanie). Používame ich najmä pri katare žalúdka a čriev spojenom s hnačkou, zvonka na mokvavé rany, odreniny, … , ako aj proti chorobnému poteniu. Účinkujú len miestne, vo väčších dávkach pôsobia stvrdnutie pokožky (alebo sliznice). Sú to napr. výluhy z trieslovinových častí rastlín: dub, krvavec, nátržník (rovný aj husí), stavikrv hadí koreň (aj vtáčí), prípadne jahoda, ľubovník, materina dúška (tymian), medvedica, zlatobyľ, alchemilka, benedikt, betonika, breza, brusnica, čučoriedka, černohlávok, hluchavka, jablčník, jelša, lieska, orech, ostružina krovitá, repík, sedmokráska, šalvia, veronika, vŕba, vres, zádušník, … Aj napúčavé látky, napr. mucíny (slizy), pektíny, želatina, … napomáhajú krvnú zrážavosť.

AFRODISIAKÁ – Zvyšujú pohlavný pud (sexuálne stimulanciá), napr. zelerové hľuzy.

AMÁRA – Sú horké látky (horčiny), ktoré podporujú vylučovanie tráviacich štiav. Osožia pri nechutenstve, pri nedostatočnej peristaltike (pohybe), ľudovo „lenivosti“ žalúdka a čriev, ako aj pri poruchách činnosti žlčníka a pečene. Pôsobia aj antianemicky (proti málokrvnosti, tzv. proti ubúdaniu červených krviniek), čiastočne aj antipyreticky, niektoré antihelminticky. Vo väčších dávkach však dráždia na vracanie. Obsahujú ich najmä horec, vachta trojlistá, zemežlč, arnika, palina pravá, puškvorec, archangelika, bedrovník, chmeľ, lišajník islandský, benedikt, čakanka, jablčník, púpava (stomachiká). Používajú sa väčšinou v odvaroch alebo tinktúrach (liehových výluhoch), užívaných 3x denne aspoň štvrť až pol hodiny pred jedením. Je potrebné však upozorniť, že alkohol pri väčšej koncentrácii nielen zbytočne zvyšuje tvorbu kyseliny, ale aj dráždi sliznicu žalúdka tak, že ju môže poškodiť, pričom nepriaznivo vplýva najmä na funkciu pečene! Amára delíme:

  • amára pura (lat. čisté) – obyčajné horčiny (obsahujú ich rastliny z čeľade horcovitých)
  • amára aromatica čiže voňavé horčiny (s éterickými olejmi – stomachiká)
  • amára adstringentia, tzv. zvieravé (s trieslovinami)
  • amára mucilaginosa, teda slizovité (so slizom = mucínom).

ANAFRODISIAKÁ – Znižujú, prípadne otupujú pohlavný pud, napr. chmeľové šištice.

ANALGETIKÁ – Pôsobia tlmivo na určitú časť centrálnej nervovej sústavy a tak odstraňujú alebo zmierňujú bolesti (napr. prípravky z ópiových alkaloidov).

ANALEPTIKÁ (EXCITANCIÁ) – Povzbudzujú životnú činnosť, najmä krvný obeh a dýchanie. Centrálne analeptiká svojím dráždivým účinkom pôsobia na ústrednú nervovú sústavu a na životne dôležité centrá (dýchacie a cievohybné = vazomotorické), a to buď priamo, napr. purínové deriváty kofeín, teobromín, gáfor, … , alebo nepriamo, napr. lobelín. Periférne analeptiká zasahujú priamo v cievach svojím vazokonstrikčným (cievy sťahujúcim) účinkom, napr. efedrín, adrenalín. K analeptikám možno zaradiť aj antidepresíva alebo tymoleptiká, ktoré zabraňujú smútku, skľúčenosti, …

ANESTETIKÁLokálne anestetiká sú prostriedky, ktoré spôsobujú miestne znecitlivenie (gr. aisthesis = cit), v malej miere napr. vňať (list) mäty piepornej; celkové anestetiká – vyvolávajú na istý čas bezvedomie (narkózu); centrálne tlmenie bolesti sprevádza uvoľnenie svalstva.

ANTACIDÁ (ANTIACIDÁ) – Sú lieky na znižovanie zvýšenej kyslosti žalúdočnej šťavy, čiže pri nadbytku kyseliny, s neutralizačným, resp. adsorpčným účinkom. Niekedy ich kombinujeme s látkami, ktoré tlmia žalúdočnú sekréciu (vylučovanie štiav), príp. so spazmolytikami. Z drog je to napr. vňať nátržníka husieho. Prirodzené antacidá sú mlieko, tvaroh, zásadité (alkalické) minerálne vody, …

ANTHELMINTIKÁ – Sú prostriedky proti črevným parazitom (gr. anti = proti, helmins = červ). Takým je napr. odvar zo zmesi vňati paliny pravej, paliny božieho drievka, saturejky, vratiča, zemedymu, zemežlča, žihľavy, plodov koriandra, prípadne ďaľších koreninových, silne aromatických alebo veľmi horkých drog a z polámaných tekvicových semien. Pred podaním odvaru je vhodné vyprázdniť črevá klystírom z vodného cesnakového výluhu, ktorý aj samostatne slúži ako detské anthelmintikum. Helmintóza je vlastne nákaza ľudského alebo zvieracieho organizmu cudzopasnými červami.

ANTIASTMATIKÁ (BRONCHODILATANCIÁ) – Spôsobujú uľahčenie pri kŕčovitých záchvatoch prieduškovej astmy (záduchu), napr. antiastmatické cigarety, vdychovacie prášky. Na domáce čaje slúžia drogy z bazy čiernej, bedrovníka, betoniky, komonice, nátržníka husieho, podbeľa, prvosienky, rumančeka, skorocelu, slezu, yzopu, zádušníka, …

ANTIBIOTIKÁ – Sú produkty plesní, ktoré zabraňujú rastu iných mikroorganizmov (gr. anti = proti, bios = život). Podávame ich len v plne indikovaných, tzv. liečebným postupom nevyhnutne vyžadovaných prípadoch. Inak sa zbytočne vyvíja rezistencia (odolnosť) organizmu a rastie precitlivenosť voči nim.

ANTIDIABETIKÁ – Pomáhajú, resp. dopĺňajú liečbu cukrovky (Diabetes mellitus), napr. fazuľové struky (bez semien), čakankový, lopúchový, omanový, púpavový koreň, brusnicové, čučoriedkové, artičokové listy, vňať potočnice (lišajník islandský).

ANTIDIAROIKÁ (OBSTIPANCIÁ) – Sú lieky proti hnačke (gr. diarrhoia). Sú to v prvom rade tzv. črevné adsorbenciá a dezinficienciá, príp. slizovité látky (mucilaginóza). Keď sa črevá úplne vyprázdnia adstringentne pôsobiace trieslovinové (tanínové) prípravky (napr. tinktúra z čučoriedkových plodov, odvar z dubovej kôry alebo nátržníkového koreňa, …). Pri hnačkách spojených s kolíkovitými bolesťami používame spazmolytiká (medovka lekárska, stavikrv vtáčí), niekedy stačia karminatíva. (skorocel kopijovitý)

ANTIDYSMENOROIKÁ – Upravujú bolestivú menštruáciu (gr. dysmenorrhoea), príp. aj poruchy menštruačného cyklu. Pomocne sú to koreň kuklíka, vňať alchemilky, hluchavky, jablčníka, ľubovníka, mäty piepornej, medovky, myšieho chvosta, nátržníka husieho, ruty, valeriány, yzopu, kvet nechtíka, rumančeka, …

ANTIEPILEPTIKÁ – pozri antikonvulzíva.

ANTIFLOGISTIKÁ – Zmierňujú zápalové príznaky a majú zväčša antiseptické (dezinfekčné) účinky. Zvonka sa používajú vo forme obkladov (kataplazma) alebo mastí s cieľom odnímať vlhkosť, ochladzovať povrch kože, … Sem patria viacmenej antibakteriálne pôsobiace silice, ako aj zmäkčujúce, príp. sťahujúce látky (emolienciá, adstringenciá), ktoré obsahujú napr. alchemilka, arnika, borák, černohlávok, fialka voňavá, ibiš lekársky a ružový, jablčník, kostihoj, kuklík, lopúch, ľubovník, majorán, materina dúška, myší chvost, nátržník husí a rovný, nechtík, orech, pľúcnik, pyštek, repík, rumanček, senovka grécka, skorocel, stavikrv vtáčí aj hadí koreň, šalvia, zádušník, zlatobyľ, deväťsilový list, …

ANTIFTIZIKÁ (ANTITUBERKULOTIKÁ) – Používajú sa pri liečení pľúcnej tuberkulózy (gr. ftisis). Na doplnenie sanatórnej alebo medikamentóznej liečby poslúži odvaz z drog komonice, konopnice, omana, pľúcnika, pľuzgierky islandskej, podbeľa, prasličky, pýru, skorocelu, stavikrvu vtáčieho, veroniky, žihľavy, …

ANTIHEMOROIDÁLIÁ – Uplatňujú sa pri liečbe zlatej žily (hemoroidy). Sú to napr. sedacie kúpele pripravené z antiflogistík (s prevahou adstringenčne pôsobiacich drog), rozličné masti (napr. pyštek obyčajný, topoľ čierny), čapíky, príp. domáce čaje zo zmesi archangelikového a chabzdového koreňa, listov fialky voňavej, podbeľa, skorocelu, vňate hluchavky, myšieho chvosta, paliny pravej, prasličky, pyšteka, zemedymu, žihľavy, bazového i trnkového kvetu, feniklového plodu, koreňa i vňate čakanky, púpavy, … (myší chvost obyčajný, pagaštan konský)

ANTIHIDROTIKÁ – Sú prostriedky, ktoré obmedzujú sekréciu (vylučovanie) potných žliaz, najmä pri chorobnom potení (gr. hidros – pot), napr. šalviové listy, yzopová vňať, ligurčekový koreň, orechový list a oplodie orecha, dubová kôra a iné trieslovinové drogy (najmä zvonka: omývanie, kúpele). Nepríjemný zápach potu odstránime pomocou drog s obsahom éterickýcho olejov (dezodoranciá).

ANTIHISTAMINIKÁ – Sú chemické zlúčeniny, ktoré upravujú chorobný stav vznikajúci následkom nadmerného uvoľnenia histamínu v organizme (senná nádcha, žihľavka, iné alergické prejavy). Niektoré účinkujú aj ako ataraktiká.

ANTIKOAGULANCIÁ – Sú látky, ktoré znižujú krvnú zrážavosť, napr. kumarínové deriváty (odvodeniny) komonice lekárskej, marinky voňavej, … Vo väčších dávkach vyvolávajú zvýšenú krvácavosť!

ANTIKONVULZÍVA – Sú prostriedky, ktoré zabraňujú kŕčovitým záchvatom následkom poruchy v mozgovej činnosti. Patria sem aj antiepileptiká, ktoré podporujú liečbu epilepsie (ľudovo zrádnika, padúcnice). Užívajú sa často v kombinácii s hypnotikami. Na domáce čaje poslúži zmes drog z prvosienky, srdcovníka, betoniky, černohlávka, hluchavky, lipy, marinky voňavej, medovky, valeriány, veroniky, agátu, …

ANTIMENORAGIKÁ (MENOSTATIKÁ) – Zmierňujú krvácanie pri častej, silnej, dlhotrvajúcej menštruácii (gr. men – menos = mesiac), napr. odvar z vňati prasličky, pastierskej kapsičky a imela, príp. aj kostihoja, hluchavky, …

ANTINEURALGIKÁ – Účinkujú proti bolestiam spôsobeným zápalom nervov (napr. sedacieho, trojklaného). Drogy sa pripravujú z bazy čiernej, z vŕby, …

ANTIPYRETIKÁ (ANTIFEBRILIÁ, FEBRIFUGÁ, HYPOTERMIKÁ) – Sú prostriedky proti chorobne zvýšenej telesnej teplote (gr. therme) čiže horúčke (lat. febris). Najznámejšie sú prípravky z chinovej kôry (Cortex chinae), ktorá obsahuje chinín a iné alkaloidy, ako aj saliciláty, ktorých pôvod je v glykozide salicíne, nachádzajúcom sa najmä vo vrbovej kôre (Cortex salicis). Z horčinových drog je to napr. list vachty trojlistej, príp. vňať (list) benediktu. V praxi sa používajú väčšinou v kombinácii s analgetikami. Antipyretické účinky majú aj diaforetiká.

ANTIREUMATIKÁ (ANTIARTRITIKÁ) – Účinkujú najmä proti lámke (reume), čiže proti rôznym chorobám pohybových ústrojov (kĺbov, gr. arthron, svalov, šliach), ktoré sa prejavujú najmä kĺbovými bolesťami a opuchlinami s nápadnou závislosťou od počasia, ako aj s menšími alebo väčšími zmenami v kĺboch. Vnútorne sa užívajú zväčša diaforetiká v kombinácii s diuretikami, teda napr. zmes vŕbovej kôry, brezových listov, koreňa alebo vňate ihlice tŕnistej, vňate prasličky, túžobníka, veroniky, vresu, … Zvonka sú to väčšinou derivanciá (na mazanie, natieranie, … ), napr. arniková tinktúra, gaštanový kvet v liehu (príp. s rozmarínovým alebo rutovým olejom), chrenová alebo horčinová náplasť, topoľová masť, deväťsilový list ako obklad, … Možno ich použiť aj pri dne (pakostnica, podagra, arthritis urica).

ANTISEPTIKÁ – Zabraňujú rastu choroboplodných zárodkov (bakteriostatiká). V pôvodnom zmysle protihnilobné, protinákazové prostriedky (gr. sepsis = hnisanie, nákaza). Uplatňujú sa zvonka i vo vnútri organizmu. Napr. prípravky z borievky, cesnaku, čučoriedky, … pôsobia najmä v tráviacom trakte. Prípravky z medvedice, prietržníka, vresu, … účinkujú v močových cestách. Prípravky z kuklíka, mäty piepornej, puškvorca, šalvie, … osožia vo formách kloktadla. Prípravky z arniky, bazalky lúčnej, materinej dúšky (aj obyčajnej) slúžia na dezinfekciu kože, …

ANTISKLEROTIKÁ – Užívame ich pri vápenatení tepien (artérioskleróze). Pripravujú sa napr. z drog artičoky, cesnaku, hlohu, imela, komonice, pagaštana, prasličky, púpavy, rosičky, paliny dračej, pastierskej kapsičky, … obsahujú najmä cholínové deriváty. (ruta voňavá, kukurica siata)

ANTITROMBOTIKÁ – Uplatňujú sa pri trombóze, tzv. zvýšenom zrážaní krvi v cievach (pri zápale žíl). Patria sem antikoagulanciá, … (napr. červené a žlté farbivá z ľubovníka bodkovaného, … iné flavónové deriváty).

ANTITUSIKÁ – Sú prostriedky na zmiernenie alebo potlačenie suchého (neúčelného) kašľa, napr. ópiové alkaloidy (kodein, … ), ktoré tlmia kašeľ pôsobením v centrálnej nervovej sústave, ako aj slizovité látky (mucilaginóza), ktoré pôsobia na sliznicu horných dýchacích ciest: chránia ju pred dráždivým vplyvo a tlmia podnety na kašeľ. Sú to tzv. protizápalové sedatívne antitusiká. Používajú sa aj pri čiernom (dávivom, divom, somárskom) kašli (pertussis), … Sliz (mucín) obsahujú bazový, divozelový, lipový kvet, ibišový koreň, list a kvet, slezový kvet a list, podbeľový kvet a list, skorocelový list, vňať boráka, hluchavky, pľúcnika, semená ľanu, senovky gréckej, koreň i vňať kostihoja, lopúcha, lišajník islandský, … (expektoranciá)

AROMATIKÁ – Sú voňavé látky, spravidla étericko-olejnaté (silicové). Obsahujú ich napr. materina dúška (aj obyčajná), mäta pieporná, pamajorán, šalvia, bazalka, levanduľa, ďatelina lúčna, saturejka, yzop, … (korigenciá, stomachiká – aromatické amára)

ATARAKTIKÁ (PSYCHOLEPTIKÁ) – Spôsobujú pokojný, jasný stav mysle (ataraxiu). Poznáme ich aj pod inými názvami (s totožnými alebo podobnými, príp. čiastkovými účinkami), lebo tieto skupiny liečiv, ktoré upravujú niektoré poruchy vyššej nervovej činnosti, nie sú ešte pojmove dosť ustálené. Sú to napr.:

  • tranquilanciá čiže trankvilizéry, ktoré obmedzujú psychické napätie (tenziu)
  • neuroleptiká, inak aj neuroplegiká, ktoré zmierňujú alebo odstraňujú nepokoj, zmätenosť, …
  • antifobiká, ktoré sa používajú pri chorobnej úzkosti, strachu
  • dysforiká, ktoré miernia nezdravo povznesenú náladu, …

B

BALNEOLOGIKÁ – Sú prípravky, ktoré sa používajú do osviežujúcich kúpeľov (lat. balneum), väčšinou zo silicových (aromatických) rastlín, ako je borovica sosna, levanduľ, materina dúška, pamajorán, rumanček, …


C

CENTRÁLNE STIMULANCIÁ (PSYCHOSTIMULANCIÁ, PSYCHOMIMETIKÁ) – Zvyšujú duševnú čulosť. Obsahujú ich napr. vňať benediktu, levandule, ľubovníka, medovky, paliny dračej, rozmarínu, železníka, koreň archangeliky, ligurčeka, koreň aj vňať čakanky, kuklíka, plod koriandru. Niektoré (napr. list medovky, rozmarínu) sa používajú aj pri nervovej únave spojenej s bolením hlavy, … (analeptiká)


D

DEPURATÍVA (HEMOKATARTIKÁ) – Sú prostriedky, ktoré čistia krv (metaboliká).

DERIVANCIÁ (IRITANCIÁ) – Sú prostriedky, ktoré dráždia kožu. Spôsobujú miestne prekrvenie a tý aj znížené vnímanie bolesti (reumatických, neuralgických, … ), prípadne urýchľujú aj liečenie. Patria sem prípravky zo silicových drog, ktoré obsahujú mentol a iné éterické oleje (napr. vňať levandule, mäty, rozmarínu, ruty, vratiča, koreň chrenu, semeno kapusty čiernej, plody borievky, papriky, žihľava, …). Niektoré z nich vyvolávajú sčervenanie pokožky (rubefacienciá). Pri dlhšom alebo neopatrnom používaní spôsobujú na pokožke pľuzgieriky, príp. aj zápal alebo odumretie svalstva.

DERMATOLOGIKÁ (DERMATIKÁ) – Používame ich pri liečbe chorobných zmien na koži (gr. derma), alebo aj na ochranu zdravej kože pred vonkajšími vplyvmi. Sú to najmä roztoky a iné tekuté prípravky, masti, prášky, … , ktoré sa používajú vo forme obkladov, omývaní, natieraní, mazaní, náplastí, zásypov, … Ich účel je rozmanitý: zmäkčujúci, vysušujúci, sťahujúci, proti choroboplodným zárodkom, svrbeniu, … Slúžia na hojenie rán, odrenín, popálenín, …, liečia kožné vriedky (furunkuly, nežity), vyrážky (ekzémy, lišaje), pľuzgiere, omrzliny, opuchliny, …(antiflogistiká, adstringenciá, antiseptiká, emolienciá, kyselina kremičitá, … ) Kožné liečivá používame opatrne, aby sme nedráždili kožu, najmä u detí a starých ľudí. Domáce prípravky na obklady alebo na omývanie dobre precedíme (prefiltrujeme). Postihnuté miesta čistíme tak, že ich jemne stierame navlhčeným chumáčikom vaty. Keď je potrebné na kožu priložiť masť, nanesieme ju najskôr na čistý (sterilný) podklad – nedierkovaný, inak doň vsiakne (doma je na to vhodné vypraté ľanové plátno), a až potom na to vatu a obväz.

DEZINFICIENCIÁ – Ničia choroboplodné zárodky, majú teda baktericídny účinok. Podľa novších definícií je ich úloha viac preventívna, lebo antimikrobiálne účinky sa vzťahujú napr. na dezinfekciu predmetov, ovzdušia, … a povrchu tela (teda zvonka), napr. aj proti všiam a plošticiam, proti svrabu, … (antiseptiká).

DEZODORANCIÁ – Sú prostriedky, ktoré odstraňujú pach (antiseptiká, gargarizmá).

DIAFORETIKÁ (SUDORIFIKÁ) – Sú potopudné prostriedky, ktoré zvyšujú sekréciu potných žliaz (gr. diaphoresis = potenie, lat. sudor = pot). Poskytujú ich napr. bazový, lipový, rumančekový kvet, bazový list, vňať boráka, fialky trojfarebnej, veroniky, vresu, koreň i vňať túžobníka, vrbová kôra, …

DIURETIKÁ – Zvyšujú vylučovanie moču obličkami (diuréza). Používajú sa podľa toho, či je potrebné len preplachovať chorobou postihnuté močové ústroje (pri náchylnosti na tvorbu piesku v moči, z ktorého – ak sa nevyplaví – môžu vzniknúť kamene, čiastočne aj pri sťaženom alebo bolestivom močení, … ), alebo odvodniť organizmus pri zadržanom nadbytku tekutín, napr. pri srdcových chorobách. Močopudnými účinkami sú vhodné aj ako hypotoniká, príp. antisklerotiká. Diuretiká pomáhajú aj pri látkovej premene (ľudovo čistenie krvi), tzv. v obličkách vrcholiaci proces, ktorým sa organizmus zbavuje prebytočných (jedovatých) látok. Označujeme ich aj ako antitoxiká. (urologiká, metaboliká)


E

EMENAGOGÁ – Upravujú nepravidelnú menštruáciu, napr. plody borievky, listy vachty trojlistej, vňať komonice, marinky voňavej, paliny obyčajnej (černobyle), ruty, saturejky, železníka, horcový koreň.

EMETIKÁ (VOMITÍVA) – Spôsobujú vracanie (dávenie, gr. emesis), ako napr. čerstvá krušinová kôra, vo väčšej dávke koreň fialky voňavej a iné saponínové, resp. expektoračné drogy, ktoré podnecujú vykašliavanie prílišným dráždením sliznice žalúdka.

EMOLIENCIÁ – Sú zmäkčujúce prostriedky, ktoré uvoľňujú napätie kože a slizníc. Sú to najmä rastlinné oleje (ľanový, mandľový, olivový, ricínový, slnečnicový, …), slizovité látky (mucilaginóza), … Drogy so zmäkčujúcimi účinkami sú napr. ľanové semeno (celé = totum), semeno senovky gréckej, kostihojový, lopúchový koreň, ibišový koreň a list, slezový list a kvet, rumančekový kvet, vňať boráka, hluchavky, komonice, pyšteka, … Používajú sa vnútorne i zvonka, najmä na prípravu obkladov (ad cataplazma).

EXPEKTORANCIÁ – Sú prostriedky na uľahčenie odkašliavania najmä tým, že zvyšujú vylučovanie hlienu miernym dráždením sliznice:

  • žalúdkovej a odtiaľ reflektoricky (mimovoľným odrazom) i bronchiálnych žliazok (priedušiek) – nauzeózne expektoranciá, medzi ktoré patria napr. saponínové drogy: koreň a vňať prvosienky, fialky voňavej, koreň sladkého drievka, vňať fialky trojfarebnej, kvet divozelu, … (vo väčších dávkach spôsobujú vracanie – emetiká);
  • bronchiálnej, kde a často i resorbujú (vstrebú) – stimulačné expektoranciá, medzi ktoré zaraďujeme napr. éterickoolejnaté (silicové) drogy: vňať materinej dúšky, materinej dúšky obyčajnej (tymianu), list mäty piepornej, kvet rumančeka, plod bedrovníka anízu, feniklu, … Ich protibakteriálny účinok sa používa aj pri chronickom zápale priedušiek;
  • ďaľšiu skupinu tvoria salinické (soľné) expektoranciá.

Expektoranciá sa používajú pri chorobách dýchacích ciest, často v kombinácii s antitusikami. Používajú sa aj ako kloktadlá. K expektoračne pôsobiacim drogám rátame aj cibuľu, koreň bedrovníka, chrenu, ománu, pýru, vňať hluchavky, komonice, konopnice, pamajoránu, veroniky, yzopu, zádušníka, listy šalvie, omanu, divozelu, plod borievky, višňové stopky, …


G

GARGARIZMÁ – Sú kloktadlá čiže liečivé prípravky, ktoré sú určené na dezinfekciu ústnej dutiny a hltana, napr. z drog šalvie, kuklíka, materinej dúšky, mäty, pamajoránu, puškvorca, rumančeka, senovky gréckej, zádušníka, železníka, černohlávka, ibiša lekárskeho, ľubovníka, podbeľu, repíka, nátržníka husieho aj rovného, … Éterické oleje vo väčšej koncentrácii zvyšujú sucho v ústach, preto silicové drogy kombinujeme s trieslovinovými a slizovitými. Účinkujú aj ako dezodoranciá – odstraňujú zápach z úst.

GYNEKOLOGIKÁ – Sú liečivá, ktoré sa používajú pri ženských chorobách (gr. gyne – gynaikos = žena). (antidysmenoroiká, antimenoragiká, emenagogá, černohlávok obyčajný, ľubovník bodkovaný)


H

HEMOKATARTIKÁ (DEPURATÍVA) – Sú prostriedky, ktoré čistia krv (metaboliká).

HEMOSTYPTIKÁ (HEMOSTATIKÁ, ANTIHEMORAGIKÁ) – Sú prostriedky, ktoré zastavujú alebo zmierňujú krvácanie (gr. haema = krv, styptikos = sťahujúci, stasio = zastavenie, haemorrhagia = krvácanie). Patria sem látky, ktoré napomáhajú zrážanie krvi, napr. vitamín K obsiahnutý väčšinou v zelených rastlinách, viac v žihľave, špenáte, lucerne. V malej miere sú to aj všetky adstringenčne (zvieravo) účinkujúce drogy. (myší chvost, pastierska kapsička, praslička, skorocel kopijovitý, žihľava, …)

HYPNOTIKÁ – Sú uspávacie prostriedky (gr. hypnos = spánok). V malej miere napr. chmeľové šištice, konopná vňať (kvitnúce vršky), vňať medovky, …

HYPOTONIKÁ (HYPOTENZÍVA) – Sú prostriedky na zníženie krvného tlaku (vazodilatanciá).


CH

CHEMOTERAPEUTIKÁ – Sú syntetické (umelo pripravené, chemickou cestou upravené) liečivá, ktoré znemožňujú pôsobenie infekčných zárodkov priamo v postihnutom organizme (človeka, živočícha). Ich účinky sú rozmanité: ničia (usmrcujú) nákazlivé zárodky, príp. ich poškodzujú tak, že postihnutý organizmus ich svojimi obrannými prostriedkami ľahšie zvládne. Podporujú aj obranné schopnosti (aktivujú rezistenciu) pacienta, ovplyvňujú metabolizmus pôvodcov nákazlivej choroby v tom smere, aby sa zastavil ich rast a rozmnožovanie. Majú teda aj vlastnosti antivitamínové. Patria k nim napr. sulfonamidy, arzénové prípravky, …

CHOLAGOGÁ – Podporujú tvorbu žlče (gr. cholé) v pečeni (choleretiká) a jej vylučovanie zo žlčníka cez žlčovod do dvanástnika (cholekinetiká). Patria sem horčinové látky (amára), niektoré silice, príp. spazmolytiká. Tvoria sa napr. z drog artičoky, bedrovníka anízu, čakanky, feniklu, jablčníka, ľubovníka, mäty piepornej, myšieho chvosta, omanu, pagaštana, paliny pravej, pečeňovníka, púpavy, repíka, ruty, slamihy piesočnej, šalvie, vachty trojlistej, zemedymu, zemežlče. Pri žlčníkových záchvatoch pomáha čaj z vňate ruty a nátržníka husieho, príp. aj stavikrvu vtáčieho s listami šalvie. Základom diéty je tvaroh, z čerstvej koreňovej zeleniny je najmä reďkev (čierna).


I

INSEKTICÍDY – Ničia hmyz (lat. insectum). Účinkujú ako žalúdočné, dýchacie alebo dotykové jedy. Z rastlinných látok slúži na to najmä nikotín obsiahnutý v tabaku, pyretrín a cynerín obsiahnutý v králiku cineráriolistom.


K

KARDIAKÁ – Sú srdcové lieky (gr. kardia = srdce). Delíme ich na:

  • kardiostimulanciá – prechodne povzbudzujúce srdce (stimuláciá), napr. vňať jablčníka
  • kardiotoniká – upravujúce srdcovú činnosť zlepšením napätia (tonusu) srdcového svalu, napr. prípravky z drog náprstníka, hlaváčika, konvalinky, morskej cibule, oleandra, strofantu (úplne jedovaté!)
  • kardiosedatíva – upokojujúce srdce pôsobením cez nervovú sústavu, napr. drogy z hlohu, srdcovníka, valeriány

KARMINATÍVA – Sú prostriedky proti nadúvaniu (vetrom). Pomáhajú pri odchode plynov z čriev, príp. zabraňujú ich vytváraniu. Majú aj viac-menej spazmolytické účinky. Na to sú najmä éterické oleje obsiahnuté v plodoch anízu, borievky, feniklu, koriandru, rasce, v kvete rumančeka, v listoch medovky, mäty piepornej, šalvie, vňati bazalky, levandule, materinej dúšky (aj obyčajnej) pamajoránu, zádušníka, v koreňoch archangeliky, ligurčeka, puškvorca, sladkého drievka, … Detský čaj s rumančekom, ….

KONSPERGENCIÁ – Sú látky potrebné na posýpanie piluliek a iných liečivých prípravkov, aby sa nezliepali (plavúň obyčajný).

KORIGENCIÁ – Sú látky, ktoré upravujú chuť alebo vôňu, prípadne aj farbu liečiv. Sú aromatické (voňavé) napr. v bazalke, levanduli, mäte. Koreninové sú napr. v aníze, fenikli, koriandri, kôpri, majoráne, rasci, saturejke. Farebné sú napr. v nechtíku, nevädzi.


L

LAKTAGOGÁ (GALAKTAGOGÁ) – Pomáhajú vytvárať a vylučovať mlieko dojčiacich matiek (lat. lacto = pridájať, cicať). Získavajú sa odvarmi z plodov anízu, feniklu, kôpru, vňate jastrabiny, lipového kvetu (s medom alebo aj s mliekom).

LAXANCIÁ (LAXATÍVA, PURGANCIÁ) – Sú preháňavé prostriedky (preháňadlá, pudidlá). Uľahčujú vyprázdňovanie čriev a odchod stolice fyzikálnym (mechanickým) alebo chemickým podráždením črevnej steny. Sú to napr. látky, ktoré:

  • rozťahujú črevá (dietetické pudidlá: lekváre, sirupy, džúsy, … , minerálne vody, napr. Šaratica
  • zmäkčujúcu stolicu (rastlinné oleje, glycerínové čapíky, …)
  • vyvolávajú zvýšenie pohybu čriev (peristaltiku) a tým aj ich ľahšie vyprázdňovanie. Patria sem dráždivé oleje, napr. rícinový, ako aj odvary z antrachinónových drog (krušinová kôra, rebarborový koreň, rešetliakový plod, sennový list, … ). Antrachinónové deriváty však môžu spôsobiť ostro ohraničené tmavočervené erytémy (jednoduché formy zápalu na koži a slizniciach) v oblasti konečníka, najmä u malých detí.

Laxanciá účinkujú aj proti tučnote (krušina jelšová) a v kombinácii s cholagogami sa používajú pri chorobách pečene (zemedym lekársky). Pretože vo väčších dávkach môže vyvolať sťahy v orgánoch malej panvy, sú nebezpečné pre tehotné ženy. Nie je vhodné ich často a najmä zbytočne užívať, lebo prílišným dráždením môžu prácu čriev ochromiť. Na tzv. úpravu (reguláciu) stolice slúži čajovina obsahujúca drogy s miernejšími laxatívnymi účinkami, napr. kvet bazy čiernej, lipy, plod fenikla, jarabiny vtáčej, ľanové semeno, vňať benediktu, hluchavky, paliny pravej, pyšteka, zemedymu, koreň lazerníka širokolistého, sladkého drievka, mrkva, … Ako detské preháňadlo sa používa odvar trnkového kvetu.


M

METABOLIKÁ – Sú prostriedky, ktoré pomáhajú pri látkovej premene (metabolizmus), ľudovo „na čistenie krvi“ (depuratíva, hemokatartiká). Sú to drogy s močopudnými, potopudnými účinkami, podporujúce činnosť žliaz (najmä pečene), trávenie, príp. aj odkašliavanie, napr. koreň archangeliky, bedrovníka, čakanky, chabzdy, ihlice tŕnistej, ligurčeka, púpavy, vňať benediktu, fialky trojfarebnej (roľnej), hluchavky, ľubovníka, myšieho chvosta, paliny pravej, potočnice, stavikrvu vtáčieho, veroniky, vresu, zlatobyle, žihľavy, list aj plod ríbezle čiernej, bazový list (výhonok) a kvet, brezový list, jahodový list, gaštanový kvet, lipový kvet, trnkový kvet, borievkový plod, šípky, semeno senovky gréckej, lišajník islandský, … (v kombinácii, teda v spoločnej čajovine). Používajú sa aj pri jarnej únave, furunkulóze (vredovitosti) a pri chorobách látkovej premeny, napr. pri chorobnej tučnote, pakostnici (dne), …

MUCILAGINÓZA – Sú slizotvorné drogy, resp. slizotvorné látky. Vytvárajú ochranné povlaky na sliznici. Používajú sa pri dráždivom kašli, zápale ústnej dutiny a hltana, pri žalúdočných a črevných kataroch, hnačkách, … (antitusiká)


N

NERVÍNA (PSYCHOFARMAKÁ, PSYCHOTROPNÉ LIEČIVÁ) – Priamo alebo nepriamo ovplyvňujú nervovú sústavu (duševnú činnosť) a pôsobia na ňu uspokojujúco (sedatíva), povzbudzujúco (centrálne stimulanciá), alebo v smere zlepšenia celkovej činnosti organizmu (roboranciá, toniká), často vo vzájomnej kombinácii. Používame ich najmä pri nervových chorobách, ako napr. migréna, a neurózach (psychoneurózach), tzv. poruchách vyššej nervovej činnosti: neurasténii, psychasténii (napr. hypochondrii), hystérii, … Novšie sú to skupiny látok, väčšinou synteticky vyrábaných, triedené z rozličných hľadísk, najmä so zreteľom na účinky liekov (kladné alebo záporné k psychickému stavu), ich chemickú skladbu, … (ataraktiká).


O

OFTALMOLOGIKÁ – Sú lieky používané pri očných chorobách (gr. ofthalmos = oko). (očianka Rostkovova)


P

PARASYMPATIKOLYTIKÁ – (spazmolytiká)

PARASYMPATIKOMIMETIKÁ – napr. acetylcholín a deriváty cholínu. Zvyšujú sekréciu rozličných orgánov (najmä tráviacich a potných žliaz), mierne rozširujú cievy a znižujú krvný tlak. Slúžia na zvýšenie miestneho prekrvenia, na zosilnenie črevnej peristaltiky, …


R

ROBORANCIÁ (TONIKÁ, NEUROTONIKÁ) – Celkovo posilňujú organizmus, najmä pri rekonvalescencii, málokrvnosti, stavoch únavy, nechutenstve, … Sú to väčšinou horčinové látky, zlúčeniny železa, vápnika, vitamíny, … Obsahujú ich napr. archangelika, benedikt, čakanka, horec, jahoda, jarabina, konopnica, kukurica, lyžičník, medovka, myší chvost, ostružina, palina pravá, púpava, ríbezľa čierna, senovka grécka, stavikrv vtáčí, vachta trojlistá, zemežlč, žihľava, najmä však kvasinky pivné, šípky, …

RUBEFACIENCIÁ – Sú látky, ktoré vyvolávajú sčervenenie kože, napr. alkaloid kapsaicín z papriky ročnej.


S

SEDATÍVA – Sú liečivá s tlmivým účinkom na centrálnu nervovú sústavu (znižujú zvýšenú dráždivosť, upokojujú). Pripravujú sa napr. z valeriány, hlohu, chmeľu, príp. z betoniky, hluchavky, majoránu, marinky voňavej, medovky, mučenky, pamajoránu, ruty, srdcovníka, vresu, …

SEKRETOLYTIKÁ (SEKRETOMOTORIKÁ) – Skvapaľňujú, zrieďujú hustý vysychajúci hlien nahromadený v dýchacích cestách, takže sa ľahko uvoľňuje, vykašliava (lat. secretum = výlučok). (expektoranciá)

SPAZMOLYTIKÁ (ANTISPAZMODIKÁ, PARASYMPATOLYTIKÁ) – Uvoľňujú spazmy (kŕčovité sťahy) – odstraňujú chorobne zvýšený tonus (napätie) hladkého svalstva, najmä tráviaceho traktu a priedušiek. Znižujú aj sekréciu bronchiálnych, potných a tráviacich žliaz. Zaraďujeme k nim všetky látky, ktoré spôsobujú uvoľnenie kŕčov svalového i nervového pôvodu. Patria sem najmä ópiové alkaloidy (atropín, kodeín, morfín, papaverín, …). V niektorých prípadoch osožia karminatíva (vňať medovky, plod koriandra, … ), príp. odvar z koreňa valeriány, z vňate nátržníka husieho, ruty, stavikrvu vtáčieho, rumančekových, agátových, nechtíkových kvetov, …

STOMACHIKÁ (DIGESTÍVA, APERITÍVA) – Upravujú činnosť žalúdka (lat. stomachus) a podporujú trávenie (lat. digestio). Sú to najmä drogy obsahujúce horčinové látky (amára), príp. v kombinácii s éterickými olejmi: tzv. aromatické amára, napr. koreň archangeliky, puškvorca, vňať paliny pravej, horké oplodie pomaranča, koreniny: aníz, fenikel, koriander, paprika, rasca, … ; zelenina: majorán, cesnak, pažítka, petržlen, chren, …

STOMATOLOGIKÁ (STOMATIKÁ) – Sú prostriedky, ktoré sa používajú v zuboliečbe (gr. stoma, stomatos = ústa) na výplach alebo na priame natieranie chorej sliznice pri ochorení zubov (paradentóza, pulpitis, … ). Pripravujeme ich najmä z drog obsahujúcich fenolové deriváty (tymol, karvakol, eugenol) napr. aj koreň a vňať kuklíka, vňať materinej dúšky, materinej dúšky obyčajnej, saturejky. (gargarizmá)

SYMPATIKOLYTIKÁ (SYMPATOLYTIKÁ) – Tlmia účinky sympatiku (sympathicus – čas útrobného autonómneho nervstva, „nerv života“); rozširujú cievy a znižujú krvný tlak. Patria k nim niektoré námeľové alkaloidy.

SYMPATIKOMIMETIKÁ (SYMPATOMIMETIKÁ) – Povzbudzujú sympatikus, spôsobujú zúženie ciev a tým zvýšenie krvného tlaku a zrýchlenie srdcovej činnosti. Používajú sa pri liečbe záduchu (astmy). (analeptiká)


U

UROLOGIKÁ – Urologické čajoviny. Používajú sa pri chorobách močových ciest s účinkom močopudným i protibakteriálnym (protizápalovým), príp. hemostyptickým, spazmolytickým. Ich súčasťou sú napr. koreň i vňať ihlice tŕnistej, petržlenu, ligurčeka, túžobníka, koreň omanu, pýru, sladkého drievka, vňať boráka, fialky trojfarebnej, ľubovníka, myšieho chvosta, nátržníka husieho, paliny božieho drievka, potočnice, prasličky, prietržníka, repíka, stavikrvu vtáčieho, veroniky, vresu, yzopu, zádušníka, zlatobyle, listy brezy, medvedice, plody borievky, ľanové semeno, šípky, … (vres obyčajný, palina božie drievko)

UTEROTONIKÁ – Zosilňujú sťahy maternice (lat. uterus) a zabraňujú krvácaniu najmä pri pôrode, napr. alkaloidy z ražnej hubky (námeľa).


V

VAZODILATANCIÁ – Rozširujú cievy (lat. vas = cieva, dilatare = rozširovať); účinkujú buď priamo na cievne svalstvo, alebo cez nervovú sústavu.

  • zlepšujú prekrvenie orgánov – venotonikám, napr. pagaštanové prípravky
  • znižujú krvný tlak – hypotenzíva čiže hypotoniká, napr. alkaloidy z Rauwolfia serpentina (rezerpín)

Z domácich drog sú to napr. cesnak, hlohový kvet, koreň i vňať ihlice tŕnistej, vňať imela, komonice lekárskej, myšieho chvosta, prasličky, rosičky, ruty, iné s obsahom rutínu, …

VITAMINIFERUM – Zdroj vitamínov, napr. šípky, plody čiernej ríbezle, paprika, ďaľšia koreňová, vňaťová alebo listová zelenina, …


POZNÁMKA: Drogy uvedené ako príklad vo vysvetlivkách pri jednotlivých heslách je možné použiť na zostavenie príslušných čajovín (zmesí), príp. ich doplniť ďaľšími rovnako účinkujúcimi drogami.


Print Friendly, PDF & Email