CUKRY – GLYCIDY, SACHARIDY, UHĽOHYDRÁTY

od autora: | 5. júla 2020

Sú dôležitou skupinou látok, ktoré tvoria niekedy až 75% váhy suchého rastlinného tela. Pre živočíchy sú veľmi dôležitou zložkou potravy, hodnotou najmä z hľadiska energie, ktorá je v nich uložená.

Chemicky sú to zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka. Rozoznávame cukry zložené z jednej alebo niekoľko málo cukorných jednotiek – tieto cukry sú vo vode rozpustné. Cukry zložené z veľkého množstva cukorných jednotiek (polysacharidy) sú vo vode nerozpustné.

Najdôležitejšie vo vode rozpustné cukry sú glukóza, fruktóza a sacharóza.

Glukóza (hroznový alebo škrobový cukor) je najbežnejší cukor v prírode. Vyskytuje sa najmä v zrelom ovocí a v rastlinných šťavách. Používa sa na sladenie a na liečebné ciele. Glukózu možno pôsobením určitých mikroorganizmov prestavať na slizovité polysacharidy – dextrany, z ktorých niektoré sa používajú ako náhradky krvnej plazmy (náhradný infúzny roztok pri popáleninách, po operáciách, …).

Fruktóza je ovocný cukor. Obsahuje ho najmä zrelé ovocie. Spolu s glukózou je zložkou repného a trstinového cukru.

Sacharóza je repný alebo trstinový cukor. Je to popri glukóze najviac rozšírený cukor. U nás sa vyrába z repy v cukrovaroch.

Zmes spomínaných troch cukrov tvorí podstatu medu.

Vo vode nerozpustné cukry, polysacharidy, tvoria podporné pletivá rastlín a sú zásobným zdrojom energie. Najdôležitejšie z nich sú škroby, inulín a celulóza.

Škroby sú popri celulóze najrozšírenejšou látkou v rastlinách. Sú najčastejším a veľmi dôležitým dodávateľom kalórií vo výžive ľudstva. Vznikajú v zelených častiach rastlín. Na priemyselné a liečebné účely sa využívajú tzv. škroby zásobné čiže rezervné. Sú uložené najmä v hľuzách (napr. v zemiakoch) alebo v obilkách (napr. v pšenici). Rozkladom (hydrolýza) možno zo škrobov získať glukózu. Škroby sa v lekárnictve používajú najmä na prípravu zásypov alebo na výrobu paliet.

Inulín je podobná zásobná látka ako škrob. Skladá sa z viacerých jednotiek fruktózy, ktorá sa z neho aj pripravuje. Má význam najmä pre chorých na cukrovku. Obsahujú ho najmä podzemné časti čakanky obyčajnej, omana pravého a iných astrovitých rastlín. Inulín v koreni čakanky sa využíva na výrobu kávovinových náhradiek.

Celulóza vytvára bunkové steny a je podstatnou časťou drevných pletív vyšších rastlín, zväčša v sprievode iných polysacharidov, ba aj necukorných zložiek. Takmer čistou celulózou sú chĺpky pokrývajúce semená bavlníka (bavlna, vata). Rozkladom (hydrolýzou) poskytuje celulóza iba glukózu.

K polysacharidom patria ešte pektíny, látky v ovocných šťavách (schopné tvoriť tzv. želé). Využívajú sa najmä v potravinárskom priemysle. Patria sem aj rastlinné gumy (arabská guma), ktoré majú najmä technické uplatnenie, a príbuzné rastlinné slizy.

Slizy sa používajú v liečbe väčšinou na vytváranie ochranných povlakov slizníc (na útlm kašľa). Liečivo s obsahom slizu má napr. list a koreň ibiša lekárskeho, list slezu, semená ľanu, senovky gréckej, vňať boráka, lišajník islandský, …


Print Friendly, PDF & Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *